
Keby lúkou som bol zbrázdenou,

nebol by mužom a nežil so ženou,

kochal bych linkou nežne zvrásnenou,

steblami tráv, pohľadmi, zas-ne-now.

Nie teraz, lež večne,

nechal by unášať sa, jak lano vlečné,

poryvom vetra, v kríkoch vlasov,

farbami jesene padavých klasov,

hĺbkam a dolinám,

pahorkom, rovinám,

večných a netknutých, Prírody ladných dám.
...do blogu, pre radosť všetkých Vám :e))