Rómovia a iné minority

Pravdepodobne od prvotnopospolnej spoločnosti, ktorej už sám názov hovorí o tom, že bola jednotná a dokonca prvá existovali aj jednotlivci, či jedinci alebo male skupiny, ktoré sa nejakým spôsobom odlišovali od zaužívaného spôsobu lovu, spolužitia, hierarchie v skupine, či obliekania a tak sa zaradili medzi minoritu. Počas vývoja ľudstva dochádzalo a v dnešnej dobe takisto dochádza k rozdielom medzi spoločnosťou väčšinovou a tou druhou. V súvislosti s minoritou sa používa takisto slovné spojenie etnická skupina, alebo etnikum.     Etnická skupina je reálne existujúca a historicky vzniknuvšia skupina ľudí, spoločenského pôvodu, jazyka a spoločenskej materiálnej a duchovnej kultúry. Vyznačuje sa stálosťou, unikátnosťou, územím, na ktorom buď vznikla, alebo sa dlhú dobu vyvíja, a antropologickým zložením: príslušníci etnickej skupiny prináležia spravidla k určitým výrazným typom a rasám. Ku kritériám, ktoré vymedzujú etnikum ďalej zaraďujeme kolektívne meno a pocit solidárnosti jej členov. V tejto súvislosti sa skúsme bližšie pozrieť na etnickú skupinu pod názvom rómovia.  Pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3.stor. Členovia hovoria po rómsky a majú spoločné kultúrne rysy. Dnešní príslušníci tohto národa žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy. Hovoria spoločným jazykom – rómčinou, ktorá je rozdelená do niekoľkých dialektov. Podľa odhadov žije na Slovensku cca 320 000 Rómov. Žijú v hierarchicky usporiadanom spoločenstve s dôrazom na úctu k starším členom s výraznými väzbami na minulosť. Sú veľmi temperamentní, niekedy až agresívni s vrodenou muzikálnosťou vo väčšej časti populácie. Sú nedočkaví a netrpezliví, pri problémoch majú tendenciu zvyšovať hlas s cieľom dosiahnuť uspokojenie ich potrieb a požiadaviek. Peniaze majú pre nich hlavne charakter zabezpečenia obživy a s väčšou sumou ťažšie hospodária. V tom prípade sú prajní, žiaľ často aj v spojení s negatívnym sprievodným javom dnešnej civilizácie – alkoholom. K ďeťom pristupujú s veľkou láskou a sú schopní ich nosiť celé hodiny na rukách a všelijako ich rozmaznávať. Je pre nich dôležité, ak je v blízkosti ich bydliska škola, zdravotná starostlivosť, či občianska vybavenosť, aby starší občania mali všetko poruke. Vo vzťahu k rodičom u nich prevláda vzorný vzťah, rešpekt a úcta. Ich život sa odohráva hlavne v prítomnosti a nerobia si ťažkú hlavu o tom, čo bolo včera a čo bude zajtra. Často sa navštevujú celé rodiny a robia pritom rodinné oslavy. Ich radosť pri stretnutiach je rovnaká ako u malých detí. Ich život často ovplyvňujú emócie, nie je žiadna výnimka vidieť mužov plakať, či zažiť extempore manželov priamo na ulici, alebo na autobusovom nástupišti. Nemajú vo zvyku ďakovať a ani neprosia a požičané peniaze ťažko vracajú, pretože ich považujú za svoje. Kolektív, alebo rodina má u nich väčšiu vážnosť a silu ako jednotlivec. Rozhodnutia rovnako podriaďujú kolektívnemu blahu pred osobným. V rodine nemajú rómovia žiadne súkromie. Ťažko sa učia a nemajú veľmi vzťah k výchovnému procesu ani k pravidelnosti dochádzky detí do školy. Hygienické návyky sú slabšie vyvinuté a dokážu prežiť aj vo veľmi skromných podmienkach. Žijú pod jednou strechou bežne viaceré generácie pospolu. Mávajú veľa detí, od včasného veku až do obdobia menopauzy. Nie je výnimkou mať šesť a viac detí. Pri príchode nového potomka je rodina v blízkosti pôrodnice, aby sa všetci mohli tešiť príchodu nového potomka do rodiny. K práci majú svojský prístup, nie však všetci. Niektorých naučila doba nerobiť a poberať materské príspevky ako výhodný zdroj príjmov, na druhej strane však tí, ktorí majú záujem o prácu si ju ťažšie zháňajú napriek antidiskriminačnému zákonu. Vzhľadom na ich povesť v spoločnosti, majú ľudia tendenciu všetkých posudzovať podľa rovnakého metra, aj keď to nie je vždy tak.  Lepšiemu začleneniu rómskeho etnika do spoločnosti by pomohla lepšia informovanosť ostatných spoluobčanov aj o kladoch tejto minority, ktoré sme spomenuli vyššie a rómovia sú na ne hrdí. Akonáhle sa nájdu dobrí muzikanti z radov rómov, má majoritná spoločnosť iné kritériá hodnotenia ako na zvyšok populácie. Rovnako je tomu aj v prípade inej výnimočnosti jednotlivca tohto etnika.  Pravdepodobne egoizmus väčšinovej spoločnosti bráni lepšiemu začleneniu a pochopeniu minoritných skupín, v tomto prípade rómov do spoločnosti. Mali by sme sa na ich problémy pozrieť spoločnými očami a hľadať východiská z pohľadu budúcnosti. Zbytočne budeme trvať na dôslednej školskej dochádzke, ak by mohli byť z nich dobrí kováči, remeselníci, murári či iné profesie, ktoré by lepšie vyhoveli ich naturelu. Sú medzi nimi samozrejme aj jedinci, ktorí by mali radi vyššie postavenie v spoločnosti, prípadne lepšie vzdelanie. Nemôžme však všetkých prerobiť podľa svojho metra a organizovať ich život podľa našich merítok a hodnotového rebríčka. Mali by sme zapojiť väčšiu časť vzdelaných rómov do riešenia ich spoločnej otázky s cieľom lepšieho zaradenia v spoločnosti. Na druhej strane by sme mali dôslednešie potierať prejavy násilia a neonacizmu na tomto etniku.  Pre prirovnanie si uveďme príklad: keď sa pozrieme na nejakého snehuliaka, tak väčšia časť je postavená zo snehu a čierne uhlíky sú na vyjadrenie očí, úst a gombíkov. Sú vlastne akýmsi doplnkom, hoc aj malým, minoritným, bez ktorého by snehuliak nebol snehuliakom. Ak bude na uhlíky svietiť slnko, začnú sa zohrievať a odpadnú z neho ako prvé, prípadne významne prispejú k rozpusteniu celého snehuliaka. A snehuliak bez očí a gombíkov je ako budík bez ručičiek, či narodeninová torta bez sviečok.   Spoločnými znakmi, ktoré môžu dopomôcť k posunu v oblasti spolunažívania majority a minority patria vzájomný rešpekt, úcta, tolerancia a pokora. Tieto vlastnosti sa však v dnešnom svete rýchlej doby, zhonu a  konkurencie aj na poli spoločenskom veľmi nenosia. Buďme však optimisti a dúfajme, že doba a vývoj nám prinesú lepšie pochopenie nás samých a tým aj lepšie poznanie problémov a potrieb iných, ktorí sa môžu od nás líšiť farbou pleti, náboženstvom, postavením, vzdelaním, majetnosťou, zvykmi či počtom jedincov v spoločnosti, v ktorej žijeme, pracujeme, pohybujeme sa, rodíme sa, učíme sa, tešíme sa, čo nové nám život prinesie, aby sme sa opäť pohli vo svojom vývoji o krôčik vpred.   Žiadny krok nie je zbytočný, ak je urobený správnym smerom. Aj potknutia a pády znamenajú pohyb a sú opakom stagnácie. Vychádzajúc z úvodného vysvetlenia pojmu integrácia sa pokúsme spoločne vypočítať rovnicu, na konci ktorej sa nachádza spojenie všetkých častí do jedného celku, aj tých minoritných.