Každý člán-OK, alebo tak-meR (AJ, dvakrát, skôr než budeš rezať), má svojich opoNEnTov, alebo popriNETov, ktorí kráčajú v tempe písaného texTU a TAM niečo všimNE NAPÍSAŤ. Nepíšeme preto, aby sme si to mohli prečítať sami, ale čítame preto, aby to mohli napísať iní. Ja viem sto chuTÍ, ktorí čítajú, môžu vidieť aj viac, ako je napísa,NÉ ?! Pokúšam sa písať prvotINÍ, aby to mohli čítať a následne aj druhotini a iné ini (možno podobá sa to na mňa, znožmo) s úsmevom na tvári, každý deň lepšie sa zadarí, dúšok čaju sa vyparí, okamih nesmie byť prchavý, nech ostanem „na skle“, ja a VY, DRŽte sa k TOMU, čo príde až k tomu STR-ÓM-u… dve bodky plus jedna, stránka prvá-zatiaľ striedma.
MÁS(y) RÁD(y) VÁM, zo SRD(ca), OsrdCOvníka, malého pNÍKa…
Eťo