Nepamätám sa kedy som vyrástol, lebo mám pocit, že sa mi to ešte nepodarilo. Vždy keď sa pozerám na deti alebo som v ich blízkosti som krajne náchylný zabudnúť na svet dospelých. Chcem si kľaknúť na štvornožky a hrať sa s tými malými stvoreniami, ktoré nemajú žiadne vzdelanie, nevedia čítať ani písať a jediná ich gramotnosť je gramotnosť lásky, ktorú dostávajú od svojej mamky a rodiny.
Svet detí ma jednoducho priťahuje ako magnet svojou bezstarostnosťou, veselosťou, úprimnosťou, nehou, čistotou, láskou, hravosťou a inou kladnosťou. Ou :)
Som zaľúbený až nad uši, po uši by bolo málo, do ligotavých pohľadov pod kolená merajúcich, šantiacich ratolestí kohokoľvek a kdekoľvek bez rozdielu farby pleti, pohlavia, rasy, majetnosti, či vzdelania rodičov.
Tieto malé bytosti pravdepodobne cítia moju závislosť do útleho detstva, pretože sa mi často stáva, že sa pri nákupe začnem baviť s niekým maličkým na rukách niekoho rovnako vysokého(ej) môjmu vzozreniu. Kývnem na nich malíčkom alebo ohnutím článkov iného malého prsta na znak toho, že som rovnako malý ako oni. Pritom sa mierne skloním smerom k nevysokej postavičke a kútiky úst nevydržia dlho stáť na mieste a rozbehnú sa smerom od seba. Nie je to len o gestách, lebo dvíhať to tmavé osrstenie nad očným oblúkom som nevidel len seba. Ten úzky kontakt medzi nami, na neviditeľnej nitke lásky a sympatií, má východziu a cieľovú stanicu v neustále pracujúcom svale, ukrytom niekde za hrudným košom.
A naozaj. Nikdy nedostal som od nich košom. Vždy aspoň úsmevček, otázka ujo a ..., obzretie pri prechádzke škôlky okolo toho, kto Vám teraz píše, či iné gesto vzájomného spojenia na krídlach lásky ma oblievalo blahom vždy znova a znova. Rozpúšťam sa s nimi vo svete detskej bezstarostnosti a nasiaknem pocitom rovnakým. Nie som členom klubu " Přátel dobré pohody ", ako to prezentuje český herec a kuchár v jednej osobe, jednoducho sa len oblečiem do role dieťaťa, keď mi to život ponúkne.
Som rád, že som nezabudol byť malý a nevadí mi, ak vôbec nevyrastiem. Priznávam, že som úplne závislý. Závislý do útleho detstva.
Viem o tom. A nemienim sa vyliečiť.
.. ak dokážem dovtedy, pokiaľ budem žiť ..
