Mám prekrásny chrup,
svalom pevnú postavu,
priamo držím trup,
aj tak ma ne-do stanu.
Ľudia často vravia mi,
nadutá vraj Pýcha,
vidím seba, ...no a čo !
Im sa ťažko dýcha.
Arogantný, hlúpy, drzý,
počúval tiež do včera,
ich to trápi a tiež mrzí,
musí sa im posmievať.
Nemá v sebe lásky, citu,
ani slovko kladné,
zavrel sa do svojho bytu,
ocitá sa na dne.
Na dne svojej Ja, Ja, Jach-ty,
zima mu je v sebe,
pozvezoval všetky plachty,
hľadá obraz v tebe.
Ja ? - My ?, Ja ? - My ?,
už len My !
Vidí chybu v odraze,
zrkadla svojho v zrkadle,
vidieť chce slnko v hustej hmle.
Na konci komnaty trinásť-Tej,
odhodil rúcho škaredy,
únavou seba zapretý,
díva sa do tváre usmiatej,
mladosti triedy deviatej,
vráskami v pleti zaliatej,
do zreníc žitia odetej,
o lásky silu opretej.
Veru, ej, juh !
Východ, západ, sever,
klamstvu, zlu,
to,
never (newer).
