Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
a ja som sa strachovala,
v izbe často sa schovala,
v rodine som maskovala,
koho doma som chovala.
Nikto veru nevedel,
doma nikdy nesedel,
bol preč celé dni a noci,
zanechal ma bez pomoci.
Jedného dňa skoro zrána,
bolela ma táto rana,
sestra mi však riekla,
by z domu som utiekla.
Vzala som si klbko, niť,
začala som znovu šiť,
rúcho môjho života,
netreba mi odplata.
Odpúšťam mu, on to vie,
jednako sa však dozvie,
prečo ostal v byte sám,
obklopený kŕdľom vrán.
Slnko vyšlo v mojej stráni,
zajtra ráno na svitaní,
a v hrejivom lúčabraní,
nájdem nádej, budúcnosť,
zabudnem na minulosť.
Láska tá je moja cnosť,
všetkým ľuďom pre radosť.
Treba však rieknuť,
od tiaľ - po tiaľ,
a už dosť !
Vymeniť smútok,
za šťastnosť :-))
