Ako protestujete ?
Jeden mikrofón k davu, alebo diskusné skupiny po viac ľudí. Je veľa ciest, ale ja ako umelec, ktorý bojuje za ľudské práva, som 20 rokov žil v exile. Debatoval som s ľuďmi a cestoval som po krajine. Pýtal som sa, či sa mám vrátiť späť do krajiny. Začal som v Rejkjaviku a išiel cez malé mestečká na Islande. Protestoval som a robil diskusie. Počúvajte svoje srdce. Presne to je ono. Každú týždeň v sobotu o tretej sme mali protesty. Rozmohlo sa to do každej dediny, aj mestečká sa pridávali, lebo ľudia sa nevzdali. Je jedno ako začnete, dôležité je vydržať !
Infiltrovali Vás ? Ako ste sa očistili od týchto ľudí ?
Pravdaže, aj vy máte ľudí, ktorí vás budú špehovať a sledovať a nemôžete s tým nič urobiť. Musíte byť pravdiví sami k sebe a ľudia tu budú aj tak a musíte byť čestní sami k sebe. Vždy sa nájdu tí, čo Vás budú sledovať a budete mať odpočúvaný telefón a ľudia budú sledovať Vás aj Váš dom. Zahrali sme si s nimi takú malú konverzáciu, a robili sme pre nich divadielko. Nebáli sme sa ľudí, ktorí sedeli v autách a pýtali sme sa ich, či si dajú čaj alebo kávu . Každý týždeň sme napísali premiérovi a žiadali ho o stretnutie. Snažili sme sa s nimi diskutovať. Mal som s premiérom rozhovor a dal som mu výpoveď ako občan. Všetko čo sme urobili, sme napísali na domácu stránku, aby si to ľudia mohli prečítať.
Máte skúsenosť s nejednotnosťou ?
Keď je veľa lídrov, tak je veľa názorov, ak ste vodca, pracujte sami za seba a za svoju skupinu. Je to veľmi prirodzené, lebo ľudia majú mnoho ciest ako to urobiť. Toto je demokratická cesta ako sa veci robia, ale buďte čestní sami k sebe.
Je tu podobnosť revolúcií ?
Žijeme na tom istom svete a je tu niekoľko finančníkov, ktorí robia globalizáciu. To znamená, že je pár ľudí v štátoch, ktorí robia z nás otrokov. Prakticky sa zabíja pre vodu a pre jedlo, lebo nám ho berú. Toto je to, čo chceme ? Nemám nič proti peniazom, ale pažravosť je to, čo nás všetkých ničí. Nesúhlasím s tým, že ľudia umierajú alebo ľudí vysťahujú preto, že iní vlastnia nejaký dom. Znie to dramaticky, ale toto je skutočne fakt, čo sa deje vo svete.
Vedeli ste o švajčiarskom modeli demokracie, alebo ste išli vlastnou cestou ?
Počuli sme o tom, ale išli sme vlastnou cestou, lebo vo švajčiarskom modeli sa hlasuje aj o drobnostiach, ktoré nie sú dôležité. My nemáme voľných profesionálnych novinárov na Islande a ani sa to dodnes nezmenilo. Deti chodia do školy a píšu o tom, čo až tak nezaváži, profesionálni novinári píšu hlavne na blogoch na nete. Ľudia neveria ani politikom, ani novinárom, to sa u nás stalo. Facebook je kanál na diskusie a je najväčším prostriedkom na komunikáciu. Takže blog, nie médiá. Jeden politik je zodpovedný za dianie v krajine za posledných dvadsať rokov. Je to sebec a je zahľadený sám do seba. Je nemilosrdný. Začal ako politický vodca v nepolitickej strane, stal sa starosta Rejkjaviku. Volali sme ho pán s čiernou knihou, veľmi vplyvný muž. Keď urobíte niečo, čo sa mu nepáči, zapíše si vaše meno do knihy a nezoženiete prácu na Islande. Postavil mnoho drahých budov v Rejkjaviku a boli otvorené na výročia jeho a jeho blízkych. Mal pod kontrolou všetky rezorty. Keď sme ho vyhodili ako riaditeľa národnej banky, bol veľmi naštvaný a prevzal pod kontrolu najväčšie noviny na Islande. Akonáhle to spravil, stratil ľudí a ľudia to prestali čítať. My teraz prepisujeme históriu Islandu. On sa bráni, my sme neurobili nič, my sme nevinní. Stále vlastní tieto noviny, až doteraz a nedávno už stál pred súdom.
Nechceli ste ísť do politiky ?
Ja som herec a píšem piesne, rozprávam príbehy. Som tým, čím som bol predtým. Mal som veľa ponúk ísť do politiky. To čo robím je, že bojujem za ľudské práva a neberiem za to peniaze. Všetkých politikov sme zo svojich postov v našej revolúcii odvolali. Nenechali sme ich v politike.
Aké iné kanáli používate na informovanie ľudí ?
Riešil som to cez známych a využíval všetky ich kanáli. Tým, že ma poznali, tak to bolo pre mňa ľahšie. Jeden človek to povie ďalším desiatim a takto sa to šírilo. Krása internetu je v tom ,že každý deň je človek v spojení s ľuďmi po celom svete. Kontaktoval som sa s nimi každý deň cez email a skype.
Čakajú nás voľby, čo by ste nám poradili ?
Hlasujte svojím srdcom. Problémom ľudí je, že sa srdce bije s mozgom. Nikdy sa nevzdávajte !
Vytvorili ste novú ústavu ?
Z 500 ľudí všetci ľudia vybrali 25 ľudí, ktorí urobili návrh ústavy do parlamentu. Mnohokrát som sa s nimi stretol osobne. Dôležité bolo minimalizovať korupciu na Islande, dali tam dva nové články. Ochrániť prírodu a druhý ochranu ľudských práv. Toto bolo pred 7 mesiacmi a parlament nemal záujem o novú ústavu, ale my áno. Ústava bola platná od dánskeho kráľa z roku 1873. Keď to počujete, tak si to viete predstaviť. Odvtedy bola aktualizovaná v r. 1943, kedy sa Island stal nezávislým od Dánska. Poslanci žiadnu novú ústavu napriek sľubom nenapísali. Čakáme kedy sa protesty skončia a rokujeme o novej ústave. V lete máme referendum o prijatí novej ústavy. Ľudia to robili pre ľudí, a to bolo na tom to pekné. Najväčšia banka vzala úver z anglickej a holandskej banky a v r. 2008 zbankrotovala. Lebo Angličania a Holanďania to urobili zle, že chceli peniaze od ľudí a nie od banky. My sme povedali nie a stále hovoríme nie. Táto banka, je súkromná a napriek tomu urobila dlh. Prečo by to mali platiť občania ? Chceme, aby banky z Anglicka a Holandska dostali tieto peniaze späť od ľudí, ktorí to ukradli. Politici hovoria, že toto sú medzinárodné dohody a my hovoríme - vztýčený prostredník.
