Keď sme boli malé deti, hrali sme sa spolu na piesku. Nevedeli sme o starostiach dospelých a boli sme si blízki. Pamätáš sa, človek ? Vymieňali sme si formičky, delili sa o lopatku a hrabličky. Pomáhali sme si. Spolu sme sa smiali a nevadilo nám, že nám škrípal v ústach piesok. Naše mamky sa na nás s láskou pozerali a naše pieskovisko bol pre nás celý svet. Nevadilo nám, že nás tam bolo veľa. Pre každého tam bolo miesto, každý priložil ruku k dielu, každý staval hrad v piesku, aj keď to bolo len dočasné.
Aj náš pobyt, tuná na Zemi, je len na určitý čas. Naše stavby sa zdajú z pohľadu dejín dočasnými, ako vtedy v detstve. Pamätáš sa, človek ? Píšeme ti, lebo sme na teba nezabudli, človek. Keď sme boli deti, všetci sme si rozumeli, aj keď sme sa nevedeli spolu rozprávať. Vtedy sme mali jeden k druhému veľmi blízko, lebo sme sa mali radi.
Máme ťa radi, človek. Všimli sme si, že si vo svojom vnútri veľmi hodnotný, aj keď to možno o sebe ani nevieš, lebo ti to nemal kto povedať. Píšeme ti to teraz, v tejto chvíli, lebo to tak cítime, že si jedným z nás. Ako vtedy, keď sme boli deti. Pamätáš sa, človek ?
Ak to cítiš rovnako a máš pocit, že sa s našim pieskoviskom s názvom svet niečo deje, pridaj sa k nám. Nedovoľ, aby sme sa všetci odcudzili a zabudli ako sa voláme. Napíš všetkým ľuďom, ktorí majú meno človek, aby sa k nám pridali. Oprášime spolu hrabličky a lopatku z detských liet a poďme spolu vybudovať nový svet, aby sa za nás mamka Zem nemusela hanbiť. Chceme jej urobiť radosť a chceme, aby si sa pridal k nám a povedal túto zvesť všetkým ľuďom, ktorých vo svojom okolí poznáš. Potrebujeme každého jedného, prosím nezabudni na nikoho. Stav tohto sveta je aj v tvojich rukách. Ak si ich dáš teraz do vrecka, môžeš spadnúť, ak si zavrieš oči, môžeš sa stratiť, ak sa budeš tváriť, že sa ťa to netýka, môžeš stratiť svoju tvár.
Toto nie je hra ani fikcia, toto je realita. Stav tohto sveta je skutočnosť a my ľudia sme jej tvorcami. Pamätáš sa, človek ? Čo sme sa učili v škole ? Človek je v evolučnom stupni na najvyššom rebríčku. Bol to dlhý výstup a na vrchol je už len malý krôčik. Poď s nami človek ! Chceme tam byť všetci, všetci spoločne, všetci, ktorých meno je človek, a potrebujeme aj teba ! Bez teba to nedokážeme ! Povedz túto správu o stave sveta všetkým koho stretneš, povedz to každému stromu, každému lístku, pošli svoje poštové holuby do všetkých kútov sveta, aby o tom vedel každý, kde sme sa ako ľudia ocitli a takisto im povedz, že by sme chceli kráčať spoločne.
Ďakujeme ti za všetko, čo si pre nás ľudí urobil.
S láskou, tvoj navždy milujúci človek.
