Fajčenie a zdravie ( 5 )

Perzský šách Abbas I. Veliký (1558-1628) veľmi kruto bojoval proti fajčeniu, ale Peržania, ktorí sa naučili fajčiť do Turkov, sa toho zlozvyku nevzdali. Francúzsky kráľ Ľudovit XIV. bol taktiež veľkým odporcom fajčenia, ale štátna polládnica mala často ,,suchoty", ktoré pomáhali liečiť práve fajčiari a preto musel vo vlastnom záujme zo svojich vlastných zásad upustiť. Podobná situácia bola v krajinách, kde vládla Mária Terézia (1740-1780). Na americkom kontinente, kolíske tabaku a fajčenia, bolo tiež mnoho nepriateľov tabaku a fajčenia. Abraham Lincoln (1809-1865), 16. prezident v USA, rodák z Kentucky, štátu, ktorý patrí medzi popredných producentov tabaku, povedal o cigare:,,Cigara je smradlľavá burina, ktorá má na jednom konci oheň a na druhom blázna." Na tému-nepriatelia tabaku, by sme mohli ešte dlho pokračovať, podobne ak na tému-ctitelia tabaku. Dnes však musíme konštatovať, že krutosťou sa v boji proti fajčeniu veľa nedosiahlo. Známe osobnosti proti fajčeniu Medzi najznámejších bojovníkov proti tabakovému dymu patrí jeden z najväčších mysliteľov o cieľoch a zmysle ľudského života - Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910). ,,Prečo fajčiari môžu prestať š fajčením, akonáhle sa stanú mravnejšími a opäť začínajú fajčiť, okonáhle sa ocitnú v zhýralom prostredí?" J.W.Goethe (1749-1832) v jednom epigrame napísal:,,Okrem ploštíc a cesnaku nenávidím tabakový dym." Známy viedenský chirurg Kristian Theodor Billroth (1829-1894)prehlásil fajčenie za ohavnú a zdraviu škodlivú neresť, ako aj produkt dlhej chvíle. Podľa jeho názoru bude ľudstvo následkom požívania alkoholu a tabaku stále nervove slabšie. Thomas Alva Edison (1847-1725), známy americký vynálezca, povedal o fajčení:,,Fajčenie cigariet je jedným z najhorších, najťažších a najškodlivejších zvykov. Fajčenie cigariet a ich predaj by mal stíhať sám zákon. Cigarety a alkohol idú spoločne, lebo nám spolu predvádzajú zázrak - premenu človeka na odporné zviera." ...a za fajčenie Peter Veľký(1672-1725), cár Ruska, podnikol nie jednu cestu za hranice svojho pánstva. Anglickí kupci rýchlo zistili, že cár ide po novotách a preto mu ponákli obchod s tabakom. Panovník, sam fajčiar, vo svete spozoroval, ako tabak plní štátne pokladnice a preto, s podmienkou platenia cla, čím sa ekonomický efekt obchodu s tabakom ešte zvášil, súhlasil s návrhom anglických kupcov. Duchovenstvo sa síce stavalo na odpor, ale cár ich odbil tým, že duchovenstvo si má a musí hľadieť iba Boha a nesmie hovoriť do svetských záležitosti. Pápež Pius XI. bol silným fajčiarom, čo nedalo spať mnohým, ktorým sa nepozdávalo, že námestník Kristov fajčí. Pápež na narážky odpovedal:,,Ak sa už má s človeka dymiť, potom je lepšie, ak sa z neho bude dymiť tu, než na onom svete." Známy americký humorista Mark Twain bol náruživým fajčiarom, a preto mu lekári predpovedali predčasnú smrť, hovoriac, že to už nie je pochúťka, ale vášeň. Twain im odpovedal:,,Áno, ale je to vášeň usporiadaná, lebo nefajčím nikdy, keď jem."Podobne skladateľ svetového mena Johannes Brahms fajčil veľa cigár. Raz sedel na slávnostnej večeri a jedna z dám sa ho opýtala:,,Ale, maestro, prečo toľko fajčíte?" On odpovedal:,,Fajčím milé dámy iba kvôli vám, lebo kde sú anjeli, tam musia byť aj oblaky." Rok 1920 bol v histórii obchodu s tabakom veľmi významný. V tom čase anglický kráľ Jakub I., v snahe zabrániť fajčeniu, zakázal pestovanie tabaku v Anglicku a obchodovať s tabakom dovážaným s Virgínie mohol iba ten, komu udelil kráľ patent. Tak sa zrodil tabakový monopol. Podobná situácia bola aj v iných európskych krajinách. Keďže tabak nie je nutný na spokojenie nevyhnutných potrieb, ale váhradne slúži iba na uspokojenie pôžitkov, hodil sa národohospodárom viac, než iný továr, na uvalenie vysokej dane. Hlavným cieľom bolo znížiť spotrebu tabaku. Neskôr však zdanenie sledovalo predovšetkým čo najväčší zisk do štátnej pokladne. Môžeme teda uvieť, že zo začiatku bol tabak kruto prenasledovaný a neskôr naopak hýčkaný samotným štátom. Nie nadarmo sa hovorí, že čas mení všetko, aj časy a tabak to plne potvrdzuje.