Fajčenie a zdravie ( 9 )

V Anglicku skúmali mužov vo veku do 40 rokov, ktorí prekonali infarkt myokardu a zistili, že pred infarktom fajčilo 80% postihnutých, z toho 39% 25 cigariet denne a iba 10% nemocných boli nefajčiari. Epidemiologické štúdie ukazujú, že nefajčiari a bývali fajčiari sú menej postihovaní ischemickou chorobou srdca. Okrem toho sa zistilo, že opakovaný výskyt infarktu myokardu v prvých dvoch rokoch po prvom ochorení bol u mužov, ktorí prestali fajčiť, nižší, než u tých, ktorí vo fajčení pokračovali. Pokiaľ ide o vznik arteriosklerózy, zistilo sa, že v tomto prípade má oveľa väčší význam kysličník uhoľnatý, a nie nikotín. Osoby, ktoré majú v krvi viac než 5% karbonylhemoglobínu (bežná hladina u silnejších fajčiarov), riziko arteriosklerotických chorôb (angína pektoris, infarkt myokardu)je viac než 20 krát vyššie v porovnaní s tými, kde úroveň karbonylhemoglobínu nedosahuje 3%. Fajčenie a rakovina Medzi tie druhy rakoviny, pri ktorých sa dokázala, resp. sa predpokladá súvislosť s fajčením, patrí rakovina pľúc, hrtanu, ústnej dutiny, žalúdka, močového mechúra a pankreasu. Vzhľadom na to, že medzi najčastejšie patrí rakovina pľúc, zmienime sa práve o nej. Rakovina pľúc, presnejšie rakovina priedušiek spočíva v zhubnom bujnení buniek výstieľky priedušiek, alebo buniek jej žliazok. Prvé záznamy o chorobe pľúc, ktorou pravdepodobne bola pľúcna rakovina, pochádzajú z 1. polovice 16. storočia z Jachymova v Čechách. Prvý popísal túto rakovinu ako samostatnú chorobu G.B.Morgagni v r. 1761. Táto choroba bola ešte v 18. storočí veľmi vzácna, ale v r. 1912 sa konštatovalo, že sa jej výskyt zvyšuje. Nárast mal tri typické charakteristiky:-V počiatkoch bol badateľný hlavne u mužov a až neskoršie u žien.-Vzostup ochorenia sa začal najprv vo veľkomestách a až potom na dedinách.-Išlo predovšetkým o typy rakoviny, pri ktorých dochádzalo k nekontrolovanému bujneniu sliznice priedušiek - tej časti pľúc, ktorá prichádzala do bezprostredného kontaktu s vdychovaným vzduchom. Kvalita tohoto vzduchu sa podstatnou mierou prejavila na tejto časti pľúc. Na základe štúdie Výskumného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Prahe zrealizovanej v spolupráci s OÚNZ v Kolíne, kde boli vyšetrení muži vo veku 40-64 rokov, vzorka predstavuje asi 15% obyvateľstva okresu Kolín, vypočítali riziko ochorenia na pľúcnu rakovinu. U fajčiarov, ktorí vyfajčili 200 000 a viac cigariet, bolo toto riziko priblížne 50 krát vyššie, u slabších a bývalých fajčiarov asi 10 krát vyššie v porovnaní s nefajčiarmi. Celková úmrtnosť na rakovinu pľúc v bývalej ČSSR predstavovala v 70-tych rokoch 20. stor. 6500 osôb ročne. Intenzita úmrtnosti v tomto smere bola teda u nás o pätinu vyššia ako v USA. Pravdepodobnosť, že fajčiar dostane rakovinu, rastie s počtom vyfajčencých cigariet. Z veľkého súboru pitiev mužov vo veku 41-65 rokov v Hradci Králové zomrel na rakovinu pľúc každý siedmy, kto počas života vyfajčil do 200 000 cigariet. Z tých, ktorí vyfajčili 500 000 cigariet, to bol už každý štvrtý! Z tých, ktorí vyfajčili viac než 500 000 cigariet, dokonca každy druhý! Na druhej strane z nefajčiarov zomrel na túto chorobu každý sedemdesiaty siedmy.