Fajčnie a zdravie (8 )

Zatiaľ nie je známe, či adaptácia organizmu na túto toxickú látku spočíva v zvýšenej schopnosti organizmu rozkladať nikotín, alebo ho v menšej miere resorbovať. Isté je, že v moči sa vylúči najviac 2% vstrebaného nikotínu. Ďalšou toxickou látkou v dyme je oxid uhoľnatý (CO), ktorý vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera. Plynná fáza dymu obsahuje 1-5%, v závislosti na podmienkach spáľovania. Množstvo CO stúpa pri dohorievaní cigarety. Kysličník uhoľnatý je krvný jed, ktorý tlmí prenos kylíka ku tkanivám. CO viaže farbivo hemoglobín 230-krát ľahšie než kyslík a zvyšuje afinitu ostatného hemoglobínu ku kylíku, čím sa narušuje prestup kyslíka z oxyhemoglobínu do tkanív. Hladina kyrboxyhemoglobínu (hemoglobín zablokovaný CO a tým neschopný prenášať kyslík) v krvi vidieckého človeka je asi 1%. Obyvatelia miest majú podľa stupňa zamorenia atmosféry až 5% podiel karoxyhemoglobínu v krvi. Podľa počtu vyfajčených cigariet sa môže jeho obsah zvýšiť až o 15%. Americkí vedci vyšetrili 16 649 darcov krvi a zistili, že fajčenie ovplyvňuje hladinu karboxyhemoglobínu v krvi v oveľa väčšej miere než znečistená atmosféra pracovísk a veľkomiest. Hladina karboxyhemoglobínu bola vždy 2-3krát vyššia v porovnaní s nefajčiarmi. V bývalom Československu sa v biologickom pokuse s dobrovoľníkmi dokázalo, že pri vyfajčení jednej cigarety vzniká 13,5 - 20 ml CO v závislosti na druhu cigarety. Organizmus ženy zadržuje asi 90% a mužov asi 70% CO z uvedeného množstva. Španielsky lekár Carlos Zurita na jednom sympóziu povedal, že fajčenie už spôsobilo väčšie škody ako tuberkulóza, a že vytvára po celom svete skutočnú armádu invalidov, ktorých počet prevyšuje invalidov z rôznych vojen. Už počas 1. svetovej vojny hlásil jeden z veliteľov americkej jednotky, že nedostatok tabaku ma oveľa väčší demoralizujúci účinok na jeho vojakov ako nedostatok potravín. V súčasnosti sa v súvislosti s príslušníkmi armád NATO, ale predovšetkým vojakov USA, stále častejšie vyskytujú prípady užívania drog, ktoré sa v zápornom účinku na organizmus nedajú s tabakom vôbec porovnávať. Jedným zôo závažných problémov súčasnosti je boj proti cudziemu dymu. Žijeme v dobe, keď dochádza k medzivládnym stretnutiam, ktoré riešia problematiku znečisťovania životného prostredia exahalátmi jedného štátu druhému. Na druhej strane zasa musíme konštatovať, že sa nám v praxi dodnes nepodarilo vyriešiť otaravovanie životného prostredia nefajčiarov fajčiarmi. O vážnosti tejto situácie svedčia štrnásťročné výskumy onkologického ústavu v Japonsku, kde zistili, že ženy - nefajčiarky vo veku viac než 40 rokov, ktoré žili s mužmi fajčiacimi denne 20 a viac cigariet, majú v porovnaní so ženami nefajčiarov 4 krát vyššie % úmrtí na rakovinu pľúc!