S odstupom niekoľkých desiatok rokov môžem zodpovedne prehlásiť, že sme boli prví žipovskí, a asi aj českoslovenkí, ,,sprayeri"-blatéri. Ako áno, ako nie, nabrali sme sme blato do rúk a umelecky sme ho začali nahadzovať na pripravené ,,stenové plátno". Spočiatku to bolo nesmelé, ale s jedlom rastie chuť. Po čase už naša muška bola horšia a tak sme občas trafili aj do okien. Zrazu sme začuli z domu nejaké zvuky a o chvíľu už bol bači Janoško/už nebožtík, nech mu je zem ľahká/ vonku. Bol sama peha - žeby oneskorené osýpky? Mal po sedemdesiatke - no chybička ,,se vloudí"... Žiaľ jeho slovník sa tu nedá citovať - ani po 22. hodine, na to bol bači expert!Neskôr vysvitlo, že si po obede zdriemol na vaľande, pohovke/divan, šedzlon - po žipovsky/ a vraj po slovensky hovnik - od slova hovieť si/viď. L+S/, pod otvoreným oknom na ktorom bolo ,,šitko"/ drôtená sieť/. Pochopiteľne dostal plný zásah ,,špricu". Od bitky môjho otca, a ten bol na túto činnosť špecialista prvej triedy, vtedy ešte neexistoval zákon ohľadom týrania deti..., ma zachránil iba môj bratranec Juraj, ktorý bol u nás na odpuste. Už nežije, ale vďaka ti Ďuri, stále sa za teba modlím...
