Bola jeseň. Slnečnica dozrievala a spodné listy už mala suché. To bol náš ,,tabak". Za 2-3 hodiny sme všetci mali jazyky doštípané od dymu a boli sme ako pripití. Svedomie mi nedalo a na druhý deň som fajku vrátil majiteľovi. Tešil sa, ale veľmi to nedával najavo. Bol to jeden z najintenzívnejších zážitkov môjho detstva, na ktorý veľmi rád spomínam. Nuž tak veru, kravy, kozy som začal pásť ani nie 6 ročný a prestal som až po predaní poslednej kravy okolo roku 1969. Fajčiť som začal ako 6-7 ročný. Väčšinou to bola suchá tráva zabalená v novinovom papieri.S fajčením mám veľmi veľa dramatických príhod. Otec ma niekoľkokrát zmlátil, ale on fajčil v priemere 40 ks denne a to od svojich 25 rokov až do chvíle asi 2 týždňov pred smrťou. Zomrel ako 79 ročný. Posledné roky dosť kašľal a ja som mu nie raz hovoril, aby toľko nefajčil a nebude tak kašľať. Jeho odpoveď bola stále rovnaká:,,Synu pokeľ kašlim ta žijem...", aj v tom mal pravdu. Spomínam si ako by to bolo dneska na jednu mimoriadnu príhodu v súvislosti s fajčením. Môj sused - spolupastier, raz doniesol na pole cigarety Bystrice. Boli síce zožltnuté, ale hlavné bolo, že boli a zadarmo. Z rečí vysvitlo, že jeho otec, ktorý bol krčmár, ich mal na povale vo vreci. V krčme mu ich odpísali, lebo boli zvlhnuté a zožltnuté - nepredajné. Na povale sa presušili, syn ich tam náhodou našiel, my sme si na farbu nepotrpeli a všetky sme mu vyfajčili. Riziko podnikania v súvislosti s presunom tovaru z povaly na pole znášal pochopiteľne jeho syn, spolupastier, Michal. Ako poľahčujuca okolnoť nech mi prosím slúži skutočnosť, že vtedy ešte na cigaretách neexistoval nápis: Pozor, fajčenie škodi zdraviu!Napriek tomu som už v 4. ZDŠ dospel k tomu aj sám a prestal som fajčiť. Tak je tomu až podnes a dúfam, že tak to aj zostane./Ešte raz na okraj: Na výške som našiel na lavici v cvičebni nápis: Čokoladu mám rada, ale od sexu sa nekazia zuby
