Emil, akoby sa prepadol pod zem.Nikto ho nevidel, nikto o ňom nepočul.Utŕžil som pár uškliabkov od tých, ktorí mi hovorili viackrát, že nebude zo psa slanina, ani z ovce baranina.Bolo mi všelijako.Ach tá moja naivita, ten môj ideálizmus.Po týždni sa ako hrom z jasného neba Emil dostavil pred bránu nášho domu /presnejšie pred bránu domu mojich svokrovcov/.,,Čo sa stalo Emil?",,Radšej sa nepýtaj a povedz mi, kde sa môžem umyť?" Vtedy som si všimol, že je celý špinavý akoby práve vyložil vágon uhlia.To nebolo všetko.Ruky a tvár mal samú chrastu a páchol, akoby práve vyliezol zo žumpy.Pozrel som sa či nie je nikto na dvore a prepašoval som ho do povnice k umývadlu.Sám som dával pozor, aby ho nikto nevyrušil.Naši by určite pre moje konanie nemali ani najmenšie pochopenie.Dal sa do poriadku, všetko si prepral a ja som mu dal nový pracovný odev.V pivnici však bol odporný smrad.Otvoril som okná aj dvere, aby sa to rýchlo vyvetralo, ale to nešlo.V živote som to ešte nezažil.Páni to bol puch...Emil sa pustil do práce a ja som vetral a vetral, ale ono to stále smrdelo a smrdelo.Prišiel svokor a pýtal sa, čo je to z smrad.Povedal som, že asi nejaká zdochnutá myš, ale ju nemôžem nájsť.Nepresvedčil som, ale vyšetrovanie skončilo.Keď sme boli s Emilom sami, spýtal som sa ho čo to má všetko znamenať.Pokorne priznal, že mal ,,záťah" a týždeň bol naložený v alkohole...Viac sa to ale nestane!,,Emil, si chorý človek, alkoholík, potrebuješ sa liečiť...", povedal som mu.Neprijal to.On nie je alkoholík...V minulosti som problematiku alkoholizmu prednášal ako kvázy charitatívnu činnosť a tak som vedel koľko bije.Povedal som mu, že toto beriem ako prvý pád a verím, že sa nebude opakovať. Z nákupnej tašky som vybral pivo s tým, že od dnes už žiadny alkohol.Súhlasil. Potom som mu ešte upresnil, že aká je moja ďalšia predstava o našej ,,spolupráci".Odpustia sa ešte dva pády.Po treťom nasleduje dobrovoľné protialkoholické liečenie.Nedobrovoľné nemá zmysel.Podmienky na to budú vytvorené, lebo bude dostávať sociálne dávky...Plne súhlasil s poznámkou, že nič nebude potrebné, lebo On si vie rozkázať.Prešie celý mesiac.Občas som ho vymakol v jeho krčme pri pive, ale nikdy nebol opitý.Tváril som sa, že nevidím, ale bolo mi všetko jasné.Bola to iba otázka času.Medzitým ešte urobil oplotenie a takú kvalitu práce by som ja nikdy nedokázal.Perfektná poctivá práca - zlaté Emilove ručičky.Potom to ale prišlo.Druhý pád a ten treti na seba nedal dlho čakať.Osobné doklady mal uložené u mňa, aby o ne opäť neprišiel.Pár dni som ho opäť nevidel a jeho kumpáni o ňom nič nevedeli.Nakoniec som ho stretol a vyriekol osudný ortieľ:,,Tak Emilko, treba dodržať sľub - dobrovoľné protialkoholické liečenie...".To ste mali počuť tie argumenty.On nie je žiadny alkoholík.To ja z neho robím alkoholika.On si iba občas vypije...a to isté dookola.Ukončil som to rázne.Buď, alebo.Nemám pravdu a urážam ho...,,Zúčtujme!",povedal som rázne.Trochu sme na seba nakričali.Ja som trval na svojom.Na druhý deň som mu doniesol osobné doklady a išli sme na poštu vybrať práve došlé sociálne dávky.Dostal vyše sedemtisíc korún.Ukázal som mu ščítané bločky za nákupy a na základe toho mi vrátil zhruba 3000 korún.Váhal som, či neodmietne, ale nakoniec som mu podal ruku a poprial všetko najlepšie do ďalšieho života.Upozornil som ho, že ak si alkoholík nechce pomôcť predovšetkým sám - nedá sa to nanútiť.Podal mi odmerane ruku, zobral si doklady a vystúpil z auta.Bol som v rozpakoch.Nevylúčoval som tento priebeh a možno koniec, ale nevedel som ho ani pokojne prijať.Do čerta aj s takou robotou!!! Opäť tie obligatné narážky,úšľabky a tie odporné výroky:,,Čo sme ti hovorili, ale ty...?!Bol to jednoducho Emil.
Jednoducho Emil - pokračovanie 4
Emil býval, repektíve prespával v nocľahárni.Nepodarilo sa mi nájsť pre neho zamestnanie a keďže sa mi v tom období v živnosti vcelku darilo, rozhodol som sa inak.Ponukol som mu brigádu u jedného známeho, ktorý v tom čase staval malý sklenník zo starých okien.Dohodli sme sa, na dennej finančnej odmene a na celodennej strave.Práca bola jednoduchá, ale vyžadovala pozornosť nakoľko sa robilo so sklom.Emil sa tu ukázal ako brigádnik s obidvoma pravými rukami. Denný režím začínal našim stretnutím na rannej sv. liturgii o 7. hodine.Pre mňa bolo zaujímave, že sa denne zúčastňoval aj sv. prijímania.Raz som sa ho dokonca taktne opýtal, či si už niekedy urobil generálnu sv. spoveď.Opäť ma milo prekvapil. Povedal, že sa na ňu v týchto dňoch pripravuje.Zobral aj nejakú literatúru na danú tému na nocľaháreň.Viedol ho nejaký kňaz a nakoniec generálku aj úspešne absolvoval.Bol veľmi šťastný.Po sv.liturgii - navtevoval gréckokatolický kostol, lebo ich rodina bola gréckokatolícka.V päťdesiatych rokoch, keď bola naša cirkev oficiálne zlikvidovaná, jeho rodina prestúpila na právoslavie.Po 1968 roku, keď bola gréckokatolícka cirkev rehabilitovaná, vrátila sa aj jeho rodina naspäť do jej košiara.
