Jednoducho Emil - pokračovanie 6

Viac náš dom nenavštívil.So mnou sa ešte niekoľkokrát stretol v meste.Emócie odzneli a až na ten chorobný barlovo-metlový stav bolo medzi nami všetko OK.Čas ubiehal.Dozvedel som sa od niektorých jeho pusypajtašov, že odišiel na brigády do Košic.Bola už neskorá jeseň.Obdobie, keď začínajú pre bezdomovcov horšie časy.Pod širákom sa už žiť veľmi nedá.Z čakárni, podchodov... vyhadzujú.Nakoniec prišla zima a s ňou sneh, mráz a vietor.V tom snehu, mraze a vetre som po dlhom čase stretol Emila.Podali sme si ruky, podebatovali o kadečom, ale hlavná téma danej chvíle bola:Ako žije a kde prežíva, či presnejšie prespáva?Odpoveď bola stručná:Vo vagónoch.Veril som mu celá jeho bytosť tomu nadvedčovala.Obligátna otázka:,,Nechceš sa liečiť? Zabiješ jednou ranou dve muchy.Bude o teba cez zimu postarané a zároveň máš šancu, že sa vyliečiš.Budeš abstinujúcim alkoholikom.OK? Neprotestoval.Stál tam so mnou v tej zime, snehu a vetre a...,,Ja už nemám sociálnu podporu." ,,???" ,,Dvakrát som sa neprihlásil na úrade práce a tak som o ňu prišiel.",,Výborme Emilko, gratulujem! A asobné doklady ešte máš?" Tie mal.Aspoň niečo. Stále lepšie ako mokrou handrou po papuli.,,Čo budeš robiť teraz?" Rozhovoril sa o tom, že nejako tú zimu prežije v tom vagóne..., že už o ňom osožáci vedia, ale už sa poznajú a nechajú ho na pokoji...Všetko som pochopil.Zase to bol starý známy - jednoducho Emil.Už aj osožákov mal na lopate.Ten sa vo svete nestrati.Ten nie. Človek mieni, Pán Boh mení.Nevedno ako, ale dostala sa ku mne onedlho správa, že o Emila je už na zimu postarané.Ubytovanie aj strava na účet daňových poplatníkov.Škoda reči.kto vie, ten vie. Zhruba po pol roku sa prišiel ukázať k nám domov.Nemali sme mu to za zlé.Veď už patril skoro do rodiny.Pohostili sme ho, podebatovali.Mal akosi naponáhlo.Vo verande som sa s ním lúčil.Ukázal mi krásny vak - pravá koža.Vysvitlo, že si ho urobil sám v tej ,,ubytovni".Poťahovali tam dvere kožou, bol výborný pracovník a tak za odmenu si mohol ušiť vak.Ešte raz mi ho dôkladne predviedol zvonku aj z vnútra a ukážku ozdobil myšlienkou jemu vlastnou:,,Michal požičaj mi 100, chviľka nižšej matematiky a výsledok, 200 korún." Nič nového pod sĺnkom.Bola to jeho magická cifra, keď mal ekonomické jednačky s mojou maličkosťou.V tom momente sa mi ako vo filme vybavili podobné situácie z predchádzajúceho obdobia, ktoré sme, takmer svorne, v bratskej láske prežili.,,Už zase začínaš?",snažil som sa ho vrátiť do praktického života na slobode.Emil sa ale tentokrát nedal.Udrel na citlivú strunu.Vraj ide navštíviť mamku, potrebuje peniaze na autobus a chce jej kúpiť nejaký dezert...Argumenty proti argumentom.Chápal som, že chce po dlhej dobe navštíviť mamku, ale vedel som aj to, že jeho mamička sa týchto návštev už boji.Zostane pár dni a výsledkom je, že ju pripraví o dôchodok podobnými sladkými rečami ako pripravuje o dve stovky práve teraz mňa. Odišiel aj s tými peniazmi s tým, že sa o tri dni vráti do Prešova a peniaze mi vráti.Myslíte, že ako povedal, tak aj urobil? Zase ste uhádli? Nevrátil, ale ja som s nimi tiež už nepočítal. Veď,...jednoducho Emil.Dobráčisko, ale...