No, je to môj veľmi dobre známy." ,,Chápem, je tu. Možno už vyše troch mesiacov, tak nejako." ,, A ako sa mu darí?" ,,Je to výborný pracovník..." Ach zase tie jeho zlaté obidve pravé rúčky...,,A nemohol by som s ním hovoriť?" ,,Nie, teraz pracujú vonku a potom je obed a po ňom modlitba svätého rúženca..., ale ak môžete zavolať večer, povedzme o 20,00, bude čakať pri telefóne...! Zavolal som presne o 20,00. Zodvihol Emil. ,,Ahoj Michal, ako sa máš, čo nové, ako deti, maželka, pán svorkor, svokra..." Už som len čakal, kedy sa opýta na nášho vlčiaka Canta...Všetkých veľmi pozdravuje a praje všetko najlepšie, šťastia, zdravia a božieho požehnania...,,Emil, Emil!, skočil som mu do reči, čo to máš nacvičené, alebo čo?" Zarazil sa, ako zavzdušnený motor a po chvíli som už počul toho Emila, ktorého som tak dôverne poznal - bol to jednoducho On, Emil.,,Prepáč Michal, ale keď mi povedali, že si volal... a že večer zavoláš,... ja mám takú radosť!" Slová vyrieknuté naposledy už boli teplovhké. Chvíľu bola pauza... no a čo, veď toto volanie som platil ja... a aj mne sa tá chvíľka ticha zišla.,,Tak ako kámo, ako žiješ, a ako si sa k otcovi Kuffovi vôbec dostal?" Začal pomaly a zobral to od podlahy. Pobyt doma s mamkou skončil ako všetky pobyty pred ním. ,,Kamaráti", alkohol..., mamkin dôchodok... Pochopil, že to takto ďalej nepôjde. O Žakovciach už počul aj predtým a ... a tak sa rozhodol. Buď, alebo, hop, alebo trop. Nemal čo stratiť. Mohol iba získať. Je mu tam výborne, výborní ľudia... Práce na stavbe, starostlivosť o chorých, invalidov, vozičkárov... Je spokojný. ,,Som rád Emilko, že to tak dobre skončilo. Tam sa nesmie piť, odvykneš si a po roku, dvoch budeš zase fit. Prajem ti Emil všetko najlepšie a drž sa. Stále sa za teba modlím..." ,, Aj ja za teba, za celú tvoju rodinku. Vieš tu máme každý deň sv. omšu a sv. ruženec. Je mi tu veľmi dobre.",, Tak sa drž, ja sa občas ozvem." Rozlúčili sme sa. Počul som čo hovoril... a cítil som kdesi v hlbokom vnútri, že všetko je trochu inač. Duch bol ochotný, ale telo slabé. A ten osteň Pane, ten osteň... Kdeže je ešte chvíľa, keď budeme môcť povedať, že sme dobrý boj bojovali a veniec víťazstva, Krista, sme dosiahli.
Jednoducho Emil - pokračovanie 8
Vraj ako mi môže poslúžiť, to sa ešte uvidí, myslím si. Predstavil som sa, a v tom momente som si uvedomil, že si neviem tak rýchlo spomenúť na Emilove priezvisko. No..., ja sa chcem opýtať, či u Vás náhodou nie je Emil..., Emil..." Hlas na druhej strane povedal priezvisko tak súverenne, že som mal dojem, akoby na na tomto svete už ani iné priezvisko s kŕstnym menom Emil nemohlo byť. ,,Áno, presne tak. Je tam u vás," ,,A..., vy ste mu nejaká rodina, alebo...?" ,, Nie, som..., kto som mu vlastne - pomyslel som si, ja som jeho priateľ! Bože, čo som to povedal?! Veď slovo p r i a t e ľ má pre mňa tu na tejto Zemeguli navýššiu prioritu. Mám kopec známych, spolužiakov, kámošov, tzv. kamarátov, pätolízačov a neviem koho ešte, ale priateľ? Priateľov je ako šafránu...
