Nevideli sme sa dlho a počul som, že zase zimuje na účet daňových poplatníkov.Začiatkom toho roku som stretol pri dverách kostola človeka čo žobral do dlane. V prítmi som dobre nevidel, ale čosi mi hovorilo, že sa mám otočiť a tak pohľad z iného uhla mi umožnil spoznať niekoho, kto sa veľmi podobal na Emila.,, Si to ty Emil?" ,,Hej, hej, šak vidíš...ale sa nepýtaj a radšej choď kúpiť chleba a nejakú rybu!" Nešiel som. Je mi ľúto, ale môj názor poznáš... Potom som ho stretával častejšie v meste ako predáva časopis Nota Bene. Niekedy som ho pri tom trochu pozoroval. Slušne oblečený, dobré správanie, milý výzor - mal úspech, jednoducho Emil.Pozval som ho párkrát na obed. Podebatovali sme o kadečom. Nebýva na charite, to teda nie, On nie je taký. Býva v podnájme u kamarata, ktorý má troizbový byt, ale je invalid, nevie si byt udržať a tak ma podnájomníkov. V jednej ibe Emil, v druhej bezdetný párik a v tretej býva majiteľ bytu. Slušná symbióza. Emil mu dáva mesačne 1500 Sk a občas navarí... Pravidla hry pri predaji časopisu sú striktné, veď to mnohí poznáte, a Emil z toho celkom slušne žije. Mohol by sa obliekať na 100% cez charitu, ale on si aspoň nejakú časť oblečenia kúpi sám, je na to hrdý. Ani raz som ho nevidel opitého, čo neznamená, že v sebe nemôže mať nejaké to pivo, či deci vína. Neviem.Asi pred týždňom sme boli spolu na obed. Trochu sme sa vrátili v debate do Žakoviec. Nie, nechýba mu to. Režim činnosti mu dosť, dosť veľmi, pripomínal zariadenia, kde strávil poriadny kus svojho pestrého života. To nie je pre neho.On potrebuje slobodu. Ja mu ju prajem z celého srdca, nech si ju užije čo najviac.Teraz vôbec nepije. Nechcel ani len malé pivo k dosť ťažkému jedlu - vepřo- knedlo-zelo, a to už je čo povedať. Aj do kostola občas zájde... Teším sa s ním a ... tak, ako som raz začal, pokračujem a budem pokračovať v každodenných modlidbách za neho.Povedal mi, že minule, keď som ho pozval na obed, v ten deň, mal prave narodeniny...vraj to bolo odomňa veľmi milé... Ani som nevedel, že viem byť taký milý.Museli sme však končiť s obedom aj s rečami, lebo sa veľmi ponáhľal. Má nové predajné miesto a zákazníci čakajú... Hold biznis is biznis. Vyprevadil som ho na ten jeho pľac, ale prv ako biznis začal sme si urobili ešte jednu fotočku. Len tak, veď jeden nikdy nevie... Od teraz to už môže byť len a len on line.
Jednoducho Emil - pokračovanie 9
Ako som sľúbil, tak som aj splnil. Po nejakom mesiaci som zavola Emilovi do Žakoviec znovu. Bol, aspoň podľa hlasu v telefóne, spokojný... a debatu ukončil tým, že sa chystá požiadať o vstup do rehole Františkánov...,,Emil to by bolo úžasné, ale to nie je také jednoduché. Až tam budeš sekať dobrotu minimálne rok, potom sa o tom môžeme porozprávať." Prišiel som jedného pekného večera domov zo služobnej cesty a už ma vo dverách čaká svokor s tým, že mám návštevu... Bol to Emil. Zvitali sme sa a všetko som veľmi rýchlo pochopil. Naši mu už dali večeru a on čakal iba na mňa. Artikuláciu už, alebo ešte, nemal 100% a zaschnuté chrasty na tvári a rukách mi tiež kadečo napovedali. ,,Tak čo Emilko, už je zase všetko po starom? Na Východe nič nového?" ,,Ale nie, vieš... z reči do reči, potrebujem 200 korun, lebo idem k mamke..." ,,Je mi ľúto Emil, moja odpoveď sa nezmenila, buď necháš alkohol... A dve stovky, ktoré som ti posledne dal a ktoré si mi sľúbil do 3 dní vrátíť... už nevracaj, ber to tak, že ti ich teraz dávam." Nebol nadšený a pritom to bol vyložene kšeft v jeho prospech. Niekedy je človeku fakt ťažko ulahodiť.
