Bola sobota rano, doma este vsetko spalo. Vlastne spali iba ludia. Nase zvieratka - vlciak Canto, mama zajacica a jej styria potomkovia /deti im uz dali mena, ale ja som to zatial nezaregistroval, lebo ono sa to este bude vyvijat a tak sa naucim radsej poslednu verziu/ uz cakali na ranajky.Canta som namiesto ranajok pekne pohladkal/jeho v ramci delby prace krmi dedo/ a ja som dal mamke zajke datelinu/na Zempline to volame komanica a tu na Sarisi to volaju trebic - vraj Boh vie preco/.Nepriamo som tak nakrmil aj malych kralikov - 2 cierne a 2 biele, / na vernosti pri kralikoch az tak nezalezi- akeho gazda samca dal, s takym sla.../lebo oni zatial konzumuju iba mamine mliecko. Pootvoril som sklenniky, na sadol na svojho dvojkolesoveho tatosa a pod ho do sveta urobit aspon 10 km.Idem po namesti a vidim, ze sa v obytnom privese s nadpisom TRDELNIK original uz pracuje. Fotoaparat pripraveny, pocasie akurat, niet chyby. Cesto je vykysnute, elektricka pec nahriata a obidve tetky pracuju o dusu a pekne irecito komunikuju - madarsky. Myslim si, trdelnik, to mi zneje skor ako nieco zo Zahoria... no necham sa prekvapit. Vela raz som to uz pocul, ale ani raz nejedol. Teraz je ta chvila, ty musis! Kto vie co bude zajtra... a bude pre mna vobec este zajtra? Take a este aj onakvejsie myslienky mi lietali v hlave a v ustach sa uz zbiehali slinky - kokosovy, orechovy, vanilkovy, orieskovy, kakaovy, cukrovany... trdelnik. Mne sa to stale akosi spajalo so slovom trtac - no ale uznajte - kokosovy, orechovy... Medzi tym sa uz dve tetky postavili do radu a tak som sa konecne rozhodol, oprel bicykel o smetny kos a uz aj som stal v rade aj ja.Pec bola ,,poschodova". Prvy trdelnik uz postupil na najvyssiu priecku - tu chytil ,,bronz" a uz ho aj pani tahala von z pece.,,Tak aky si prosite?", spytala sa prvej v rade. Ta si prosila orechovy. Aj ja som tak uvazoval. Pre istotu sa este raz spytala, ci ten kus stoji 39 Sk ako bolo uvedene na stene ,,pekarne" a pani, ktora medzi tym trdelnik vyvalala v pomletych orechoch jej dosvedcila, ze je to tak. Prosila si teda prva kupujuca jeden kus orechoveho trdelnika. Doslo vsak k malemu nedorozumeniu. Predavajuca jej z dreveneho valca na ktorom sa ten trdelnik piekol zosunula iba polovicku. Doslo k miernej vymene nazorov, ze pol kusa nie je cely kus...na co druha strana zakontrolovala, ze ten jeden kus su vlastne dva kusy a kazdy ma po 250 gramov... az sa nakoniec pochopili, obchod sa uspesne uskutocnil a to bez akychkolvek ikvektiv na madarsku mensinu a pod. Bolo to slusnejsie a rychlejsie ako v našom parlamente...Dalsia kupujuca chcela vanilkovy trdelnik a tak som sa dostal na rad ja, lebo ja som chcel orechovy a ten uz bol hotovy. Nedalo mi, aby som sa neopytal:,,Vy ste zo Zahoria?" ,,Nie, od Levic." ,,Ja som myslel, ze to na Zahori pecu trdelniky..." ,,Trdelnik pochadza z Rumunska" - poucila ma a to mi stacilo.Zaplatil som a hybaj s milym horucim, orechovym trdelnikom niekde do skryse, kde by som ho mohol v pokoji... skonzumovat. Zakotvil som v tôni pri Toryse /velrieka v Presove/. Rozlozil som si skladaciu stolicku, vytiahol milý trdelnik z igelitoveho sacka a zacala labuz. Najprv opatrne - predsa len, piekli to Madarky, nase, slovenske...ale! Vonalo to krasne. Bol som uz po ranajkach, aj zuby som uz mal umyte... Najprv som oblízal z tych orechov - chutili ako prave slovenské... Potom som si to polozil na bicykel a odfotil som ho, ten trdelnik, reku ako dôkazovy material, ako prispevok do blogu ako archivacny material... proste pre dietne deti... Prve susto - zuzo! Druhe susto - rozpravka, este raz mi bude Jano S. hovorit nieco zle o Madaroch... Tretie susto - h-e-b-ž-i, to bol vyraz na nieco co bolo vyborne a co nam velmi chutilo - ten vymyslela moja sestra a dodnes medzi nami dvomi plati ako najvyssi stupen dobroty pri jedle... /a pritom ten vyraz použila asi pred 43 rokmi/. Zacinaju vycitky svedomia. Doma mas tri deti a zenu a babka a dedko a co oni vedia o trdelniku?! Trd!...Dalsie susto uz bolo mensie a jeho konzumacia rozvaznejsia. Bol som uz v druhej polovici seansi s trdelnikom a hlavovou mi virili vselijake myslienky. Kto bude vediet, ze som mal taku dobrotu?... Nie je ten nazov - trdelnik - odvodeny od toho, že konzument ma vsetko spapkat sam a ostatnym nechat trd?!... Nakoniec som sa premohol a nechal som asi 15 % tejto dobroty pre mojich milovanych. Doniesol som to z velkym sebazapretim a najprv ponukol detom - nechceli, vraj to nie je dobre, lebo to este nejedli... Manzelka iba poznamenala, ze teraz si neprosi. Svokra detto. Svokrovi som to uz ani neponukal - ten aj tak zje vsetko...Asi po 3 hodinách to nakoniec manzelka a svokra spapkali, ale ich laksne hodnotenie, ze je to dobre nezodpovedalo ani trochu mojmu sebazapretiu aby som to ,,nezozral" cele.
