Kráľ ďalej vysvetľuje, že všetky idealizované predstavy o tabaku ako o liečive sú klamstvom. Ako argument uvádza, že ak by tabak bol naozaj liečivou rastlinou, potom by pri uživaní zdravými ľuďmi musel nevyhnutne škodiť. Tvrdí, že smiešna náklonnosť k fajčeniu tabaku vzišla z toho, že človek sa snaží všetko nové napodobňovať, a ďalej z bláznovstva jednotlivcov, ktorí bez vlastného premýšľania zbožňujú iných. Tým vysvetľuje autor uvedenej knihy masové rozšírenie fajčenia. Tieto postrehy sú, samozrejme, veľmi správne. Dnes má veda v rukách aj iné dôkazy, ktoré hovoria, že masovosť splsobuú už začiatočné pokusy fajčeniak, ktoré prerastajú do trvalých návykov, pretože tabak obsahuje nikotín - návykový jed. Ako sa premrháva majetok mladých ľudí za tabak, uvádza Jakub I., svedčia údaje o nákladoch za tabak, ktoré si mnohí fajčiari vedú - predstavuje to 42,26 kg striebra ročne. Nebolo by lepšie nemať peniaze, ako ich vyhadzovať za takúto vec? Dôverní Alexandra Severa bral úplatky za prísľuby, že u cisára vybaví ich záležitosti. Za trest ho udusili dymom z čerstvého dreva, pri čom hlásateľ oznamoval, že podvodník zomiera dymom, lebo dym predával. Zatiaľ nedotknutý anglický les by sotva stačil, aby udusil tých, čo špekulujú s tabakom. Bláznovstvo fajčiť sa tak zahniezdilo medzi národom, že dokonca aj rozvážni muži, v snahe, aby neboli označovaní ako podivíni, považujú za nevyhnutné oddať tejto streštenosti a holadovať tomuto nenávidenému zlozvyku podobne ako človek, ktorý jedol cesnak proti svojej vôli len preto, že nemohol zniesť zápach cesnaku z iných úst. V roku 1605 sa Jakub I. - kráľ anglický, rozhodol navštíviť slávnu oxfordskú univerzitu a zúčastniť sa diskusie z odboru filozofie a medicíny. Hoci kráľ tvrdo útočil na tabak a jeho vyznávačov, pričom veľmi obratne používal argumenty významných osobnosti v medicíne od dôb Hipokratových, našiel sa medzi prítomnými istý lekár- dr.F.Cheynell-ktorý, držiac v ruke zapálenú fajku, ostro zaútočil proti všetkým predchádzajúcim diskutérom, vrátane kráľa, a obhajoval tabak ako liečivú rastlinu.Nad týmto počinom sa trochu zastavme. Pouvažujme, ako by si v prítomnosti kráľa, ako účastníka polemiky o tabaku, niekto z prítomných, autority v danom odbore nevynímajúc, dovolil kráľovi protirečiť? O provokácii s fajkou v ruke by nemohla byť ani reč. Často sa totíž stáva, že proti tzv. autoritám sa málokto odváži povedať čo aj jedinú myšlienku v zmysle hesla:,,Nehas, čo ťa nepáli!" K tomu však treba dodať, že ono to páli, ale možné upadnutie do nemilosti u danej autority by mohlo páliť oveľa viac. Nepriateľov fajčenia už bolo v tých časoch oveľa viac, ale o tom až v ďalšom pokračovaní tohoto seriálu.
Fajčenie a zdravie (4 )
Veľký protivník dymu Misocapnus sive abusu Tobacci lusus regius (protivník dymu, alebo kráľovská ponaučenie o škodlivosti tabaku). Pod týmto titulom bola v r. 1603 v Londýne vydaná kniha, ktorej autorom bo Jakub I. - kráľ anglický. Úvodom autor vykresľuje,ako anglická statočnosť vo vojne a poslušnosť v dobe mieru prispeli k zlatému veku ríše. Z veľkej moci a bohatstva však vzniká v čase pokoja istá malátnosť, duchovenstvo sa stáva liknavé, šľachta upadá do lenivosti a pôžitkárstva, ľahkomyseľne rozhadzuje peniaze a lakomosť ohrozuje morálku sudcov a ľudu. V takej situácii musí zasiahnuť a donútiť poddanych, aby sa držali v pôžitkoch slušnej miery a vrátili sa všetci k skromnnosti a práci. Podľa názoru kráľa, ako to uvádza K.Pejml v knihe Celý svet fajčí, nie je medzi národmi nič zhubnejšieho ako tabakový ,,pôžitok", ktorý sa v Anglicku tak zahniezdil. Jakub I. vysvetľuje svojmu národu, že zlozvyk fajčiť pochádza od barbarov a už tento takt by mal postačovať, aby sa od neho civilizovaný človek odvrátil.
