Návšteva kúpeľov v Bardejove

Zaparkovali sme náš karaván na platenom parkovisku na okraji kúpeľného mestečka a celá posádka sme jeden po druhom s primeraným hlukom vystúpili. keď sme zaújali postavenie voľne nastúpenej čaty, veliteľ karavány dal posledné pokyny na cestu.Najmladšieho člena čaty sme vyložili z kočiara a tam sme nahádzali nafúkovačky, deky,kolesá na plávanie / už nafúknuté /, proviant... Sprievod sa pohol smerom do centra mesta. Jeden druhého sme čičíkali, že musíme potichšie..., až z toho bol väčší hluk ako bol pred čičíkaním.Mám švagra, brata mojej ženy a nášho trojnásobného komotra, ktorý je hanblivý viac, než sa na naše geograficko-spoločenské pomery patrí. Ten sa viackrát vyhrážal, že ak naďalej pôjdeme na spôsob de la Románo... prejde na druhú stranu cesty a k nám sa ani neprizna!!!Keď sme sa blížili k centru kúpeľov a naše spôsoby sa nemenili, skôr naopak, začínalo sa nám to páčiť..., švagor zrealizoval svoje vyhrážky a prešiel na druhú stranu cesty. Ak mám byť úprimný, ani tam veľmi nezapadol, lebo tam sa pohybovali zo dva autobusy zahraničných turistov a v tých svojich červených kraťasoch sa tam pohyboval ako dva metre vysoká kura v tramkách. Nuž čo, človek činu. Ani ja som nemeškal so svojim prísľubom. Keď sme došli na promenádu, zkričal som na plné hrdlo:,, Ten dlhááááááň v tých červenýýýýýých kraťasoch, ten patrííííííííííííí k nááááááááááááááááááááááám!!!Chvíľka ticha, potom ešte jedna chvíľka ticha a po nej sa asi päťsto návštevníkov bardejovských kúpeľov otočilo smerom na dlháňa v červených kraťasoch kám ukazovala moja ruka a začal rehot... Do smrti nezabudnen na tú červenú farbu akou zakvitol od kotníkov až po korienky vlasov môj švagor, brat mojej ženy a náš trojnásobný kmotor v jednej osobe.