-Nooo, ale o koňskim kopitku išče kraša... Toto sa viac ráz zopakovalo a aj to už niekedy stačilo na to, že niekto z dvojice zaspal. Bolo aj tak, že zaspala babka.No, ta ked še neznace dohvaric, ta vam povim o priceznej co ľem vše plakala a smutna bula.-Dobre babo, povice. Tešili sme sa ako malé deti... a babka začala:,,Dze bulo tam bulo, bul raz jeden kraľ a mal 3 synoch. Najstarši Lajoš, štredni Mikloš a najmlačši glupi Janko co ľem vše na pecu spal. Ked už bul kraľ stari, zavolal svojich sinoch gu sebe i tak jim hutori:,,Dzeci mojo, sinove mojo, ja už stari a bizovne(naozaj) už umrem. Vy ice do šveta na skusi a hľedajce sebe ženi...Toti dvojo starši še takoj(ihneď) brali a toho najmlačšoho gluptaka(hlupáka) doma zochabili. Ale von z peca stanul a za nima še pobral.Voni dvojo popredku a von za nima. I vidzeli toti dvojo zdechnutu kačku, kopli do nej, ale to glupi Janko ju sebe vžal do tarišni(torby), šak mne še prida... Hej, šak tebe še každe hovno prida...povedzeli toti dvojo a išli dalej. Vecka(potom) našli dugov(zátku). Voni do nej kopli ale glupi Janko ho do tarišni vžal, bo jomu še to prida (zíde). Išli dalej a vidzeli na draže(ceste) zaschnuté hovno. Toti dvojo do ňoho kopli, ale glupi Janko ho vžal do tarišni, šak jomu še to prida... Toti dvojo še z ňoho šmeju a hvaria...no, bo tebe še každe hovno prida. A vera že prida... Išli daľej až prišli gu jednomu mestu co bulo cale do čarnoho platna okrucene. I pitaju še ľudzi co še stalo, že cale mesto u čarnim platne okrucene?Ta vi neznace? Šak tu mame veľki žaľ, naša princezna už rok co še nešmeje, ľem plače a smutna je. Kraľ povedzel, že chto ju rozvešeli, da mu pol kraľovstva i princeznu za ženu. Ale ked še mu to nepodari, ta pridze o hlavu. Najstarši brat hutori, že von to skuši. Idze gu princezne a jak šmiški tak šmiški, ale vona furt(stále)ľem plače. Zavarli miloho Lajoška do hušacoho chlivka(husací chliev) že na druhi dzeň mu hlavu otňu(odseknu). Tak plano nedobre(zlé-nedobre) pochodzil i štredni brat Mikloš. Zostal už ľem glupi Janko a i tot(ten) scel ščesce(šťastie) skušic. Pridze gu princeznej, šumne pozdravka(pozdraví) pokuka(popozerá) dookola a vidzi, že na karsciku(stolička) šedzi princezna a plače. Pan Boch daj ščesca princezničko... Bodaj ce Boch vislišal mladi človek, ale ked ja taka smutna presmutna a už rok tu plačem...,,Ale vidzim, že tu mašina(pec), ta nemoch bim sebe tu svoju kačku upečic(upiecť)? Ale moch, no mašina dzirava(deravá) ta še neda... a plače daľej. No to nič, ja tu mam dugov(zátku) ta to zatkam... Na to princezna hutori:,,Maš ti hovno a ne dugov..." ,,Aj hovno mam" a vycahnul z tarišni suche hovno. Princezna še začala šmijac, ba rehotac... a tak glupi Janko dostal pol kraľovstva, princeznu za ženu a jak mladi kraľ daroval svojim dvom bratom, chtori še z ňoho teľo šmijali a za nič ho nemali, slobodu. A na virbe zvonec a rozpravky konec.
Rozprávka mojej babičky
Ja aj s mojou mladšou sestrou sme zaspávali s babkou. Keď sme boli cez deň ako tak dobrí, babka nás uspávala rozprávkou: -No ta chtoru mam neška hutorec(hovoriť)? Scece o koňskim kopitku, abo o pačku dohanu(baliček tabaku)? -Ta povice o koňskim kopitku, povedala sestra. -Ne, ja scem o pačku dohanu, zakontroval som. -No ta še dohvarce(dohodnite), povedala babka. -Ta naj budze o koňskim kopitku, zaznelo dvojhlasne. -Nooo, ale o pačku dohanu kraša... -Ta hutorce o pačku dohanu, zaznelo znovu dvojhlasne.