-Česť práci.-Česť súdruh, česť. Sadni si.-Tak ty by si chcel aj s celou bandou vstupiť do strany hej?-Tak.-No, my vas musime preveriť...-Tak.-Čo si robil súdruh počas druhej svetovej vojny?-Hral, súdruhovia, hral aj s celou bandou.-A komu ste hrali súdruh?-Všetkým čo nás zavolali a zaplatili.-Aj fašistom ste hrali?-No, keď zaplatili...-Aj gardistom ste hrali?-No, keď zaplatili...-Ty nemôžeš byť prijatý do strany ani nikto s tej vašej bandy...-No, ale z čoho sme mali žiť, museli sme hrať a oni platili...-Ty nás nebudeš poučať súdruh...strana sa nemýli a strana, súdruh, to sme my! Primáš smutne opustil miesto činu a vonku zopakoval verdikt strany:-Neberu nás!-???-Lebo sme počas vojny hrali fašistom aj gardistom...-A ty si cigan? Nemohol si im povedať, že sme nehrali?!-Ako som im mohol povedať, že sme im nehrali, keď všetci tam boli, čo sme im hrali!!!
26. apr 2005 o 06:28
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 148x
Vtip na utorok
Ľudstvo už prežilo všelijaké izmy a ten typ človeka, pre ktorý plati: Kade vietor, tade plášť, bol stále pri ,,koryte". To platilo, plati a bude platiť pokiaľ ľudstvo bude existovať. Po druhej svetovej vojne, ale hlavne po februári 1948 sa zakladali po dedinach základné organizácie strany. Kto bol v strane, ten mal iné možnosti ako ostatní. Aj skupina rómskych muzikantov sa rozhodla, že vstupi do strany - kolektívne. Primáš sa teda vybral na zasadnutie stranického výboru v mene celej bandy.
Michal Lejko
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
