Zo školy domov príde vnúčik a je akýsi smutný, neveselý. Dedko pobadá vnukov duševný žiaľ a chce pomôcť: -Ta co nič nehutoriš? -Ale dedo, na zajtra musíme doniesť do školy niečo o Zbojnikovi Slávikovi a Iľjovi Muromcovi a je nič neviem... -Ta to toto dajaki figeľ?! Prineš dajaki papirik i blajvas a piš! Dedko sa lepšie usalašil na podstienku, potiahol z ,,pipky" /fajky/, zahľadel sa do neznáma, do diaľav minulosti /do blba/ a začal: -Ked som bul mladi, išol som po hustim ľeše s kušu na chribce a tu naraz predomne zo stromu skočil sám Iľja Muromec. Kušu mal nabitu a miril na mne i hvari mi:,,No zbojnik Slávik, dolov gači!" ,,Ale dedo, skočil mu do reči vnuk, ty predsa nie si zbojnik Slávik!" ,, Hmmm, teraz už ne, ale hutorim ci, ked som bu mladi...Piš!" -No co, Iľja mal kušu v rukoch a ja svoju na chribce..., dal som dolu gači jak rozkazal." I vecka Iľja hutori:,,Vyser hovno!" No co, von mal totu kušu v rukoch... spravil som jak rozkazal.
I tak Iľja prehutorel po treci raz:,,Zožer hovno!" No co, miril na mne s totu kušu, co mi mal robic, spravil som jak mi prikazal.Iľja na mne kukal a bars še začal šmijac... a to nemal! Ja som v nestraženej chviľki zobral svoju kušu a namiril naňho a hutorim:,,Dolu gači!" Nebars še mu bačilo, ale co mal robic, ked ja na ňoho miril zo svoju kušu. Spravil jak som mu prikazal. A ja zaš: vyser hovno..., zožer ho..... A tak napíš milí vnúčik jak tvoj dzedo - slávny zbojnik Slávik a Iľja Muromec vjedno obedovali.
