Vtipy môjho otca

V čase pred druhou svetovou vojnou najvyššími autoritami na dedine boli: farár, učiteľ, ktorý bol obyčajne aj kantorom v kostole na a samozrejme birov - starosta dediny. Raz poslal učiteľ svojho syna na záhradu a prikázal mu nazberať z napadaných hrušiek a zaniesť pánu fararovi. Syn tak urobil. Hrušky už boli nejaký deň napadané pod stromom, boli prezreté, mäkké.Prišiel s nimi na faru, pekne zaklopal a po dovolení vstúpil do farárovej izby. Pekne pozdravil - Pochválený Pán Ježiš Kristus. Až naveky amen milý synu. No čo by si potreboval? Ja nič pán farár, len som vám doniesol hrušky, ale sú také mäkké ako hovno. Otec duchovný sa zháčil a odchádzajúcemu synáčkovi zakričal, že to povie jeho otcovi. Pri prvom stretnutí s učiteľom farár veľmi emotívne kritizoval jeho výchovu a... Učiteľ iba zalapal po dychu a hovorí:,,Tak vám povedal môj syn! To nie je možné, kde to len mohol počuť, také hnusné slovo, veď u nás v rodine tak nikto, no nikto takto nerozpráva!" Farár vidiac nešťastného učiteľa, chcel celú záležitosť ukončiť a tak potešujúco prehlásil.,,Ja viem, viem, vy ste taká slušná rodina. Musel to určite počuť niekde vonku...Otec celý nadšený takým dobrým koncom, chcel potvrdiť svoju zásadovú výchovu a hovorí:,,Pán farár a to ste mu nevedeli tak do riti nakopať až by vam zuby osral?!"