Okrem kúpi tej pásky na koberce som všetko vybavil.Mal som nabehaných menej ako 10 km , čo je minimálna denná norma.Vybral som sa teda ešte skontrolovať v sobotu postavený, v nedeľu skontrolovaný a opravený vodný mlyn - hlavnou súčiastkou je zemiak /bandurka,gruľa,švábka,repa,kartofeľ,potato.../.Bolo to na riečke v susednej dedine.Čo myslíte, kolotal-klokotal si tam ten mlyn? Veľmi správne!Nie, lebo na Slovensku je to tak. Bolo mi to ľúto, veď to bola takmer hodinová práca mojich vlastných rúk.Robil som to s láskou pre svoje najmenšie deti v tú osudnú sobotu.Áno, robil som to z láskou a s patričným komentárom. A tie moje zlaté, drahé deti/vek 11,10,8/ moje vedecké výlevy vôbec nepočúvali a...žrali mi nervy, tie moje milé,zlaté,drahé deti.Akoby by ich jedna mater mala, v mlieku kúpavala...Ja viem, mlieko je dnes drahé a bolo by to plytvanie základnou potravinou...Vtedy to ale básnik ešte nevedel.Pre takúto cenu mlieka by sa veru v hrobe obracal!Ale my sme to dokázali...a ešte len dokážeme.To budú páni v Budíne len tak okále vyplešťať,yplešťať,plešťať,lešťať, šťať, ťať, ať, ť. No, dosť bolo humoru, prejdeme na srandu. Išiel som teda svoj žiaľ zapiť do najbližších potravín.Investoval som do jedného desiatkového, nechladeného Kozla a jedného kusa KOKO 18 korún a vyšiel vonku.Slniečko svietilo, vetrík podúval a traja chlapi tam riešili kadejaké spoločensko-politické problémy nášho štátu.Reči to boli kompetentné, múdre až excelentné.Keď v tom...Prišiel jeden chlapíka na bicykli, takom inom,nie aké bežne poznáme.Vysvitlo,že má vnútornú prehadzovačku.To som prisamvačku ešte nevidel. Som taký komunikatívno- spoločensko-kultúrno-politicko...proste, človek...a tak som sa nevtieravo, ba priam ospravedlňujúco spýtal majiteľa tohoto Nemca /ten bicykel bol Made in Germany/.Prečo mu hovorili Nemec a nie German?,, Môžem, reku, jednu otázočku? Tá vnútorná prevodovka je, ako vidím, ovládaná lankom.Prevod je stupňovitý, alebo ako na reostate - plynulý? "Tí dvaja pchali hlavy do igelitiek, akože niečo hľadajú, ale keď sa dorehlili, jeden z nich, ktorý sa prestal smiať prvý /nemali ten rehot vôbec zosynchronizovaný/ iba poznamenal: Ten vam to ťažko povie. Až potom som si všimol, že na tom bicykli prišiel pán, ktorého zrejme každy v dedine mal za retardovaného, okrem mňa. No to mi nebránilo, aby som ho poprosil ten bicykel vyskúšať a tak som zistil, že prevodovka je stupňovitá a nie plynulá.Ďalší objav a uder pod pas bývalým europskym imperialistom, toho času našim milovaným spolu-euro-pánom.No, hodiny na kostolnej veži odbili 16. hodinu a deň bol ešte v plnom kvete. Chlapi začali chváliť nejakého típka, čo nosí z RS lacný tabak. To som nemal počuť.Dopil som pivo, vratil fľašu /áno, aj keď nebola zalohovaná/ a keďže som taký komunikatívno-spoločensko-kultúrno-politicko...proste, človek...Reku, aby reč nestála, prehovoril som takto:,,O tom tabaku, to je zaujímavé.Ja som bývalý vedecký pracovník výskumného ústavu tabakového priemyslu, môžem sa na ten tabak pozrieť?"Podali mi vo fólii zabalenú hmotu važiacu 150 gramov.Keďže to pripomínalo tabak, pozrel som sa na vložený leták a čítal niečo v tom zmysle, že nejde o produkt vhodný na fajčenie.Dáva sa to do fóliovníkov... zapáli sa to a tak sa dymom tabaku bojuje proti niektorým škodcom...V tom mi ho majiteľ vytrhol z ruky a šup s ním pod pazuchu.,,To je moje!" povedal a mal pravdu.Predebatovali sme čo to stoji...Bolo to v prepočte trkrát lacnejšie ako Taras Buľba.,,Ale veď ja nič.To je vlastne odpad pozametaný na konci smeny z podlahy.Veď niekdajšie Detvy sa vyrábali z ešte horšieho materiálu - to bola vyrezaná žilnatina listov - preto nechceli horieť...Tento materiál je vlastné drobný listový odpad... a nie je nijako aromatizovaný. Je vlastne ,,zdravší".Fajčenie ale vážne škodí zdraviu, skôr zomriete...",,To nie je pravda! oponoval.,,Tak povedzte, koľko ja mám rokov...no?" Pozerám naňho...A on stále, tak povedzte, no...Vravím, a aby som neurazil, poviem radšej menej než si naozaj myslím, sedemdesiat - vidím divný výraz tváre a tak sa rýchlo opravim - maximálne sedemdesiatpäť! Čakám, ako vytiahne známu kartu a zahlási, že už mal osemdesiatku a že v živote už niečo vyfajčil...Nič.Žiadna reakcia a tak ho posmeľujem, ale ujo akoby nepočul.,,Tak koľko?" vravím s plnou naliehavosťou.Po chvíli zahlási:,,1.mája budem mať 59. Nastalo divné ticho.Ani ten vetrík už tak nepodúval...Zamrmlal som niečo,akože ja už musím...a vypadol som z miesta činu. Tak prašol deň, da Bog, što prajďot i zavtra.
Zastavil som sa na pivo
Dnes som a opäť rozhodol, že pôjdem vybaviť pár veci do mesta na bicykli.Nebolo najteplejšie a tak som sa primerane obliekol a nasadol na svojho tátoša, ktorý sa pohybuje silou mojich nôh.Zvolil som si prímeranú rýchlosť, nakoľko po pešej zóne mesta Prešov je rýchlosť obmedzená na štyridsiatku.Pokuty sú dneska vysoké, pod 2000 korún slovenských - tvrdej to meny, sa s vami nikto, ba ani len mestský policajt /správne mestskí policajti - lebo stále chodia po dvoch - asi taktika, jeden vie písať a druhý čítať/nebaví.Ono sa to ľahko píše, ale oveľa, oveľa ťažšie platí. Bol som v banke, na daňovom úrade, v Tescu /tu som chcel kúpiť lepiacu pásku na koberce, lebo v Tescu dostanete všetko pod jednou strechou - nemali, asi majú malú strechu/.Všade som sa veľmi ponáhľal, lebo tátoša som si stále ,,prilankoval" k niečomu, čo bolo súčasťou nehnuteľného majetku a to na zámok s čiselným kódom.Je to výborna vec! Nemusíte dávať pozor na kľúčik od vysiacej zámky.Tým, čo majú sklerózu, ani tento typ zámku neodporúčam.Pokiaľ si nedajú povedať, mali by so sebou stále nosiť pílku na železo.Keď si nespomenú na kód zámky, zíde sa im to.Bacha, treba to robiť nenápadne, mohli by ich pritom zbaliť policaj
