Ich odpoveď ma dosť pekvapila, zisťujem, že som doteraz veľmi nepoznala švédske tradície a sčasti ani švédsku mentalitu. Po chvíli som sa kolegyne spýtala, či si vyvesí vlajku aj keď príde domov z práce. Odvetila na to : „To nie je nič pre mňa, ja vyvesujem zástavu iba na vlastné narodeniny“ (tu je to tradícia).
O chvíľu sa do kuchyne doteperila naša najstaršia, presne storočná a na počudovanie aj najvitálnejšia dôchodkyňa s informáciou, že Victória dnes oslavuje svoje 31. narodeniny a bolo jej veľmi ľúto, že to budú vysielať v televízii až o 21:00, kedže chodieva spať pomerne zavčasu. (Teraz cez leto brigádujem v domove dôchodcov.) Ostané dôchodkyne sa mi zasa sťažovali, že Victoria by sa už konečne mala vydať a mať deti. Zároveň sa obávali, či to v jej veku už nie je prineskoro.
Akosi som intitívne vycítila, že to bol pre všetkých výnimočný deň. Na nástenke pod rubrikou „aktivita dňa“ niekto napísal: „Victóriine narodeniny“. Nuž neviem, či to dnes budú všetci spolu pozerať v televízii alebo ako to bolo myslené.
Na tie oficiálne oslavy som už zvedavá, konaju sa ako tradične na ostrove Öland, neďaleko letného sídla kraľovskej rodiny. Zároveň sa mi to celé divadlo zdá kúsok smiešne, nechápem prečo sú švédski daňoví poplatníci ochotní financovať luxusný život kráľovskej rodiny. Na moje počudovanie so mnou mnohí Švédi odmietli diskutovať na túto tému, zrušenie monarchie by pre mnohých bolo zhruba čosi podobné ako pre nás zrušenie Vianoc. Nuž je to tradícia.
Rozmyšľam, aké by to bolo na Slovensku, keby sme mali kráľa, ktorý by býval na zámku a na jeho narodeniny by si veľká časť občanov Slovenska vyvesila pred domom slovenskú zástavu, všetci by sa rozplývali, aka je to krása a potom večer v televizii by sme pozerali pomepézne oslavy narodenin jeho dcéry, ktorá by po ňom neskôr prevzala funkciu.
Nuž možno na monarchiu nedá dopustiť hlavne staršia generácia, ale akosi mám pocit, že je tak aj u mnohých podstatne mladších Švédov.
Švédi milujú všetko švédske. Minule som v novinách čítala anketu, kde sa okoloidúcich pýtali, čo je pre nich najdôležitejšie pri kúpe jedla. Dve tretiny odvetili, že potraviny musia byť vyrobené vo Švédsku. Nuž už dávnejšie som si všimla, že napr. belgické jahody sú vždy o čosi lacnejšie než švédske a viacerí Švédi mi povedali, že by si jablká zo zahraničia nekúpili. Jablká z Tirolska sú tu o polovicu lacnejšie než tuzemské a aj tak ich skoro nikto nechce. Dokonca mi jedna kolegyňa povedala, že kupuje iba švédsku ryžu (ako keby sa tu pestovala). Určite že mnohí uprednostňujú domácu produkciu z ekologických dôvodov, ale vo väčšine prípadov zohráva asi dosť veľkú úlohu aj švédsky nacionalizmus, ktorého vrcholom budu asi dnešne oslavy Victoriiných narodenín. Som zvedavá, či ma to dnes večer dojme alebo skôr znechutí...
