Pán doktor, čo privádza Vašich pacientov k Vám na ortopédiu?
Všeobecne platí, že lekára navštívi človek vtedy, keď sa necíti dobre, má bolesti. Tak je to aj s ortopédom. Prídu za mnou pacienti, ktorých poväčšine trápi nejaký zápal - či už artróza, reuma alebo podobné ochorenie. Pociťujú to ako bolesť, obmedzenú hybnosť či samoobslužnosť. Artróza postihuje prevažne kĺby, a to váhonosné, no chodia za mnou aj pacienti s bolesťami chrbta, či bolesťami chodidiel, svalov, šliach, prakticky celého pohybového aparátu.
Bolesti chrbtice či kĺbov však patria k najneznesiteľnejším a niekedy neodznievajú tak skoro. Ako sa s tým dá fungovať?
Ťažko. Problém je, keď sa bolesť zmení na chronickú a tá sa výrazne zhorší. Treba pátrať po príčinách – vrodených chybách, reumatizme, úrazoch, trvalom preťažovaní. Situáciu výrazne zhoršuje nadváha. Pri silnom opotrebovaní kĺbov, neodstrániteľných deformitách, kedy je už výrazne narušený komfort života, mobilita, sebestačnosť, pacient je odkázaný na príbuzných, pomoc od cudzích ľudí a neraz musí byť umiestnený v hospicoch, je to už vážny problém.
Jedným z riešení ako zastaviť dlhodobé bolesti, je výmena kĺbu. Rozhodujú sa aj pre túto možnosť?
K alternatíve, ktorou je operácia v podobe totálnej náhrady kĺbu, väčšinou pacientov doženie spomínaná veľká bolesť, či neschopnosť vykonávať základné bežné činnosti. Mnoho pacientov však čaká do poslednej chvíle, hlavne seniori a premeškajú vhodný čas operácie. Kým vládzu odkráčať do kostola, prípadne porobiť si čo to v záhradke, sú spokojní a návštevu lekára odkladajú. Keď ku mne prídu, už nemajú príliš veľa možností na výber, najideálnejším riešením je totálna endoprotéza.
Takže sú prípady, kedy je to nevyhnutné? Komu odporúčate tento druh operácie?
Totálnu náhradu kolenného alebo bedrového kĺbu by som odporučil každému, kto má na to indikačné predpoklady. Je to veľmi individuálne, pretože niekto má napríklad 50 rokov a zlý nález, no dobre ho toleruje ešte ďalších 15 rokov. Ak má však niekto zlý nález vo veku 65 - 70 rokov, nech už neriskuje a nečaká, že s ním bude v pohode existovať do 80-ky. Tu už by som rozhodne kĺb menil. Tiež jednoznačnou indikáciou je bolesť, ktorá sa už ambulantne nedá zvládnuť, nech je to aj v mladom veku. Pre totálnu endoprotézu sa pacient musí rozhodnúť sám a musí veriť tomuto riešeniu, chcieť ho a zbytočne ho neodkladať. Nie je to rozhodnutie jednoduché, ale poväčšine končí s výborným výsledkom a pacienti sú šťastní, že sa pre toto riešenie rozhodli. Oslobodia sa od závislosti na pomoci iných a to je pre človeka veľmi silný pocit. Vyslovene nevyhnutné to je len pri niektorých typoch zlomením alebo onkologických diagnózach.
Pacienti sú teda skôr ľudia v hornej vekovej kategórii?
Prevažná väčšina sú seniori nad 50 rokov, no nájdu sa aj tzv. traumatické stavy u tridsiatnikov, ktoré si vyžadujú urgentný zásah. Najčastejšie sa pacientom vo vyššom veku vymieňajú kolenné a bedrové kĺby, pričom výmena kolenného kĺbu je o čosi náročnejšia. Aby som to zhrnul, pre tento zákrok neexistuje nevhodný vek, len s pribúdajúcimi rokmi stúpa počet dôvodov, pre ktoré sa totálna endoprotéza nedá vykonať, najčastejším je celkový zdravotný stav. V Anglicku napríklad operovali kráľovnú matku vo veku blížiacom sa k stovke a ešte si nový kĺb užila.
Zrejme každý pacient zažíva pred akoukoľvek operáciou negatívne pocity. Z čoho majú Vaši pacienti najväčší strach?
Samozrejme, je to prirodzené. Boja sa celkovo narkózy, boja sa, že sa už nezobudia alebo bolesti po zákroku. Taktiež operácii neveria, nevedia si predstaviť, že by im pomohla, často sú skeptickí. Neveria, že ich obtiaže môžu byť oveľa horšie a bolesť trvalo neznesiteľná. No musím z vlastnej skúsenosti povedať, že po operácii sú ich pocity opačné. Nedávno som stretol svoju pacientku dva mesiace po zákroku a celá žiarila. Jednoducho chodila ako za mladi, akoby bola celý život zdravá.
Kam posielate svojich pacientov na takéto operácie?
Keďže sme na Záhorí, dovolím si tvrdiť, že moji pacienti majú šťastie, že nemusia nikam ďaleko cestovať, nakoľko výmeny kĺbov sa dajú pohodlne zrealizovať práve tu, v Nemocnici Malacky v Ortopedickom centre. Veľkou výhodou je nemocničné zázemie, všetko je k dispozícii pod jednou strechou, vrátane následnej rehabilitácie.
Aké ďalšie skutočnosti považujete za výhodu?
Ja hovorím, že najdôležitejšie pri akejkoľvek operácii je zabezpečiť výborných operatérov, špičkové protézy a inštrumenty, poskytnúť kvalitné zázemie a servis. Toto všetko je v Nemocnici Malacky k dispozícii, pacienti naozaj získajú služby na najvyššej úrovni. No a neoceniteľným bonusom sú nulové čakacie doby.
Sú termíny naozaj takým problémom?
Bohužiaľ áno, čakacie doby na výmeny kĺbov patria k najdlhším v zdravotníctve vôbec, nezriedka pacienti na svoj zákrok čakajú aj rok, niekde aj dlhšie. Ísť na operáciu ihneď je veľkou výhodou, jedna moja pacientka mala rezervovaný termín v inej nemocnici v horizonte niekoľkých mesiacov, preto pátrala po skorších možnostiach. Keď dostala takmer okamžitý termín v malackej nemocnici, rozhodla sa pre toto riešenie. Funguje bez ťažkostí a ľutuje, že túto možnosť nemala skôr.
Na záver poraďte našim čitateľom, ako sa majú o svoje kĺby starať, aby predišli operácii?
V prvom rade si treba strážiť váhu, pretože naše kĺby sú tie časti tela, ktoré ten „náklad“ musia niesť. Taktiež by sme nemali nosiť ťažké bremená, dlho stáť, venovať sa nevhodným športom a mali by sme dávať pozor na úrazy. Určite treba dbať aj na dobrú životosprávu, ochranné pomôcky, správnu obuv.
