Ráno vstanem z postele, zapnem wi-fi router, vezmem raňajky do postele, zapnem rádio, čítam správy popri raňajkovaní. Asi takto vyzerá moje bežné ráno, a podobne presný sled udalostí ma čaká aj po zvyšok dňa. V autobuse stretnem aziatku s tetovaním na pravom stehne, dievčinu s malým bratom a tetu, ktorá aj napriek svojmu veku v autobuse vždy stojí, a nikdy si nesadne aj keď je voľné miesto. Sú to maličkosti, ale v podstate je každý môj deň akoby okopírovaný. V hlave mi teraz zneje "Ži každý deň tak ako keby bol tvoj posledný". Ako by sme strávili svoj posledný deň života? Išli by sme do práce, do školy, presedeli by sme večer pri televízore a nadávali na úbohosť televízneho programu? To asi nie. Každý z nás by si chcel splniť sen, povedať niekomu čo k nemu cíti, alebo sa niekomu ospravedlnil. Ako ale máme svoj život žiť? Prečo ho nežijeme? A prečo živoríme?
Najlepšiu predstavu o žití, nám dajú deti. Čím chceš byť? - kozmonautom, futbalistom, prezidentom. V poslednom prípade narážam na moje detstvo. Každé dieťa chce niečo dosiahnuť, nebyť ako ostatní. Často rozmýšľam o ideálnych veciach, a preto mám predstavu aj o ideálnom svete kde by ľudia žili svoj život, a neživorili.
Môj ideálny svet, predstavuje svet, kde si ľudia nezávidia, pretože vedia, že každý z nich má nejaké poslanie, a každý z nich má v tomto svete svoju úlohu. Každý z týchto ľudí je za svoju prácu odmenený, tak aby sa nemusel sťažovať že nemá peniaze a počíta každý cent. Každý jeden si uvedomuje, že je na tomto svete iba raz, a každú sekundu má jedinečnú možnosť niečo spraviť, či už pre seba, blízkych alebo spoločnosť. Každý človek si uvedomuje, že jeho základnou povinnosťou je udržať rod, a preto si zakladá rodinu, a vychováva nasledujúce generácie. Svoj čas venuje rodine, pretože to je najvyššia hodnota tohto ideálneho sveta. -Áno znie to ako zo sci-fi filmu, ale nedajte sa odradiť! - Myslím si, že život v ktorom by každý jeden z nás, bez ohľadu na rasu, alebo čokoľvek iné rozdeľujúce ľudí, mal viac času na rodinu, na deti, prechádzky, čítanie kníh, spanie, cestovanie a zábavu je podľa mňa tým ozajstným životom ktorý by sme mali žiť my všetci, a na ktorý máme právo. To právo na takýto život má omnoho väčšiu váhu ako všetky práva na svete. Pretože táto civilizácia nielenže nežije, ale aj živorí, a nie len materiálne, ale aj duchovne, kultúrne, spoločensky.
A na záver sa mi tlačí do prstov už len hŕstka otázok.
Čím to je, že za tisíce rokov vývoja ľudstva, sme prišli do bodu, kedy stojíme pred otázkou budúcnosti: Kedy sa naša civilizácia zahubí sama sebou? Prečo žijeme v priemere okolo 70rokov, ale na smrtelnej posteli si poplačeme nad tým že sme život strávili naháňaním sa za peniazmi, slávou a úspechom, a naše deti, či vnúčatá ani nepoznajú svojich rodičov a starých rodičov? Prečo si musíme navzájom ubližovať aby sme boli šťastní? A prečo máme falošný pocit spokojnosti?
Môžte ma nazvať "snílkom", komunistom ale niesom ani jedno z toho, a prosím zamyslite sa nad tým, či je Váš život Vaším ideálnym životom a či ho ešte riadite VY...
