Slovensko zažíva posledné roky dynamické obdobie. To začalo pandémiou, kedy paradoxne akciové trhy zaznamenávali značný nárast a ten sa týkal aj cien nehnuteľností. Je pravda, že sektory ako gastro bolo zasiahnuté a nie všetky prevádzky boli schopné toto obdobie prežiť. Na druhej strane veľa obchodov sa presunuli do online prostredia (e-shopy) a štát stále ponúkal lacné peniaze formou hypotekárnych úverov a finančne dotoval firmy (hoci diskutabilné opatrenia - stále bolo v obehu veľa peňazí). Pointou bol stály prísun finančných zdrojov do obehu nášho štátu (aj v rámci EÚ). Avšak už v tom období začínala stúpať aj inflácia.
Túto udalosť nasledovala druhá a to vojna, reštrikcie, nárasty cien, stúpajúca inflácia a aktuálna energetická kríza. Výška úrokových sadzieb u susedov (ČR a HU) výrazne stúpla z dôvodu inej monetárnej politiky (nemajú Eurá). V rámci EÚ regulátora - ECB však nastalo v priebehu leta zvýšenie sadzieb. Niektoré komerčné banky zdvihli úrokové sadzby už skôr. To sa prejavuje prostredníctvom stále narastajúcich úrokových sadzbách a má to vplyv aj na spotrebiteľské správanie.
Tento jav mohol spôsobiť emotívne správanie u majority občanov vo forme ešte vyššieho dopytu po kúpe nehnuteľností. Ďalší faktor je prísun utečencov, ktorí využívajú predovšetkým prenájmy (majitelia investičných bytov majú aktuálne vyšší nárast dopytu – nemuseli znižovať cenu rentu) a tak nehnuteľnosti zažívajú ďalší nárast. Avšak veľa majiteľom investičných bytov budú končiť fixačné obdobia úverov a pri cene mesačnej splátky môžu zažiť šok a ďalší pri budúcoročnej cene energií, čo spôsobí neschopnosť pokryť svoje výdavky nájomcami a môže viesť k neschopnosti splácať svoje dlhy. Platobná neschopnosť spôsobila krízu, napr. v roku 2008, hoci išlo o viacero iných dôvodov ako v súčasnosti.
Väčšina konvenčných médií disponuje informáciou od odborníkov, že ceny nehnuteľností budú naďalej rásť. Pri otvorení viacerých médií však pre mňa nastalo zaujímavé uvedomenie. Kto sú títo odborníci a čo je v ich skutočne zaujíma? Títo odborníci boli predovšetkým manažérmi realitných kancelárií, developeri a investori, prípadne také inštitúcie, ktoré profitujú z navyšovania cien nehnuteľností a je v ich záujme, aby realitný trh stále zaznamenával rast alebo kontinuálnu kúpu/predaj občanmi.
Jeden z možných dôvodov okrem toho, že predaj/kúpa a nárast nehnuteľností je v ich osobnom záujme, je možný aj vplyv na spotrebiteľské správanie verejnosti. Tvrdeniami, že ceny budú ďalej narastať vyvolávajú o občanov obavy, že musia instantne kúpiť nehnuteľnosť lebo v budúcnosti to bude oveľa drahšie, čo však nemusí byť pravda. Pokiaľ verejnosť zažíva ohrozenie a neistú vidinu ako aj možné hrozby, má to vplyv na ich spotrebiteľské správanie vo forme menšieho utrácania. To sa aktuálne deje. K tomu prirátajme narastajúce úrokové sadzby, infláciu a neistú situáciu vo svete. Preto presvedčivé a isté tvrdenia, že ceny budú jednoznačne kontinuálne rásť je viac než odvážne. Tiež som zachytili, že analytici, ktorí neparticipujú na profite z nehnuteľností nezdieľajú názory typu „rastu cien nehnuteľností“. Cieľom tohto príspevku nebolo predpovedať budúcnosť, pretože vplyv na vývoj trhov má veľa rôznych faktorov o ktorých dnes ani nemusíme vedieť, ale poznamenať, že tvrdenia určitých odborníkov môžu byť v súlade s ich osobnými preferenciami, ktoré podporujú ich súkromné záujmy a nie nevyhnutne len tie verejné.
