Alternatívny recept na výchovu dieťaťa?

Až donedávna som si myslela, že budem vedieť svoje deti vychovávať lepšie než moja sestra, švagriná či ktorákoľvek iná matka. Kritizovala som ich výchovu, až jedného dňa som zostala mlčať...Pochopila som viacero vecí, napr.to, že:1. Dieťa je človek a nie cvičené zvieratko, dokonca človek s vlastnými, jedinečnými vlastnosťami, a tým aj potrebami a túžbami...2. Dieťa je bytosť s vlastnou vôľou, ktorá ním hýbe, a teda nie je bezduchou bábkou, a slúži mu na jeho realizovanie sa.3. Dieťa ešte neexistuje v spoločenskej hierarchii autorít a tých druhých, počúvajúich a poslúchajúcich.4. Dieťa nepoužíva logiku a pravidlá dospelých, žije si vo svojom vlastnom svete, vo svete, kde nič nie je nemožné, či skôr, kde je všetko možné a kde niet ešte žiadneho nebezpečenstva a nástrah, jednoducho v detskom raji!5. Dieťa žije v "inom" čase, pohybuje sa v "inom" priestore, riadi sa "inou" kauzalitou a má "iné" vzťahy ku skutočnosti.6. Dieťa má zmysel pre detaily a maličkosti a nemá ešte schopnosť komplexného, celostného myslenia a vnímania.7. To znamená, že nemá ešte ani žiadne prevratné plány do budúcnosti, nezvažuje pre a proti svojho konania, nie je "prognostikom" svojej budúcnosti, a preto nie je ani zodpovedné za konzekvencie svojho konania.( Hovorím o celkom malých deťoch:-)Moja výchova ( v mojich predstavách ) bola bezchybná, jednoducho dokonalá. Moje dieťa ma na slovo poslúchalo ako cvičená opička, nikdy neodvrávalo a hlboko si ma vážilo. To je možno ideálna predstava každej ( budúcej )matky. Predstava. Ktorá so skutočnosťou nemá takmer nič spoločné. Dnes chápam "prečo".Ako však vychovávať dieťa a nezasiahnuť mu pritom do jeho "detského raja", nechať ho v jeho svete, do ktorého patrí, no pritom ho pripravovať aj na ten budúci, "dospelácky"? Nebyť drsnou autoritou, no napriek tomu si zachovať rešpekt? Ponechať mu slobodu, no napriek tomu z neho nevychovať nespratné a rozmaznané decko? Je ťažké nájsť hranice medzi jeho zdravým vývinom a našou zdravou výchovou.A tak nezostáva nič iné, iba počúvať hlas svojho materinského srdca, i hlas svojho dieťaťa a hlas intuície a nechať sa pri výchove nimi riadiť. Nie je to síce recept na výchovu, ten asi nikde nedostať ( koľko detí, toľko receptov ), ale je to možno celkom dobrý základ...P.S.: Uvítam všetky alternatívne recepty a rada si nechám poradiť.