Nech žije život!!!

Smútok ma navštívil. Pozerám sa na svoje dve dcérky a uvedomujem si, že jedného dňa viac nebudem s nimi a ony budú ďalej žiť svoj život, už bezo mňa...Jedného dňa viac neobjímem manžela, nepobozkám svoje dcéry, nestretnem sa s priateľmi, nebudem piť svoju raňajšiu kávu, nepôjdem na záchod, nebudem si líhať unavená do postele. Jedného dňa viac neuvidím modré nebo a západ Slnka na obzore, neovoniam vzduch a nepohladím zem, neusmejem sa, nebudem zmáčaná slzami, nebudem vážna ani pobláznená, nebudem viac milovať...Jedného dňa nebudem...So smútkom a bolesťou sa snažím pochopiť tajomstvo času. Prečo sa raz so všetkým musím rozlúčiť?!!! S vecami, ktoré mám rada, s činnosťami, ktoré ma robia človekom, s ľuďmi, ktorých ľúbim a na ktorých mi záleží...?!Prečo , keď som konečne našla chuť žiť?!!!Jedného dňa nebudem...Smútok ma navštívil a ja túžim žiť väčšmi ako nikdy predtým!Často žijeme zameraní do budúcnosti, či obrátení späť do minulosti a prehliadame tak samozrejmosti života - denné svetlo, ľudskú vravu, hudbu z rádia, vzácnosť prítomnosti, každého okamihu tohto života, život...