"Rok bez mien"

Tento príspevok chcem písať v duchu autorovej myšlienky, ktorá ma pri čítaní jeho článku zaujala a s ktorou by som sa chcela podeliť aj s ostatnými, preto zostane autor tejto myšlienky v anonymite.Samotnému autorovi ide totižto o to, tvoriť, písať a publikovať v anonymite, pretože intelektuálna scéna je v zajatí médií. Už nejde o myšlienku a myslenie ako také, ale o to, kto je autorom myšlienky. Vyslovené slovo už nemá žiadnu hodnotu, nie je merané samo o sebe, ale menom autora.Autor tejto myšlienky je presvedčený, že keby bol vyhlásený rok bez mien, tak by v tomto roku nikto žiadnu knihu nevydal.Súčasťou jeho myšlienky je aj kritika kritiky. Jeho predstava o kritike je kritika bez súdov a rozsudkov, kritika, ktorá by "zmnožovala znaky existencie, vyvolávala by ich, prebúdzala zo spánku". Bola by to kritika "so zábleskami imaginácie", ktorá by prinášala"záblesky možných búrok".Svoj rozhovor, ktorý poskytol časopisu Le Monde, končí úvahou o tom, čo je filozofia. Podľa neho je to spôsob uvažovania, ale nie o tom, čo je pravdivé a čo nepravdivé, ale spôsob uvažovania o našom vzťahu k pravde. Filozofia je hľadaním nových pravidiel hry. Je to snaha myslieť inak, robiť niečo iné a stať sa niekým iným, než sme...Je však ťažké nečítať knihy a pritom nevidieť za nimi autora, ktorý ich napísal a podľa toho, hoci len nevedome, im dávať "váhu", či nálepku "dobrá" alebo "blbosť", hodnotiť nezaujate. Už len fakt, že si knihy vyberáme podľa autorov, že nečítame čokoľvek, čo sa nám dostane do rúk, svedčí o tom, že človek vždy už vopred zaujal určité stanovisko, od ktorého sa ťažko upúšťa, a prečo by sa aj malo? Každý si prečíta to, čo on uzná za najkvalitnejšie a toto rozhodnutie sa deje väčšinou na základe autorovho mena.Taktiež je ťažké kritizovať bez predsudkov a rozsudkov, tak, že naša kritika prinesie niečo nové, nové myšlienky, nové pohľady na skutočnosť, a tým ju obohatí o nové dimenzie...A v neposlednom rade je ťažké myslieť, vidieť a robiť veci iným spôsobom než doteraz, meniť sa, neustrnúť...I napriek tomu, že je to ťažké, myslím, že to stojí za pokus... Možno, vlastne, určite sa tým mení horizont nášho života...Na záver si dovolím citovať anonymného autora rozhovoru:"Chápeme, že niektorí plačú nad súčasným prázdnom a priali by si, aby v oblasti ideí trochu zavládla monarchia. No tí, čo raz vo svojom živote našli nový tón, nový spôsob nazerania, iný spôsob konania, tí, ako sa nazdávam, nikdy nepociťujú potrebu ponosovať sa, že svet je omyl, história zavalená ničotnosťami a že je načase, aby ostatní zmĺkli, nech konečne počuť ich šomranie." ( M.F.)