Zápisky zo zmäteného domu

Musieť byť. Dýchať bez oddychu pod ťarchou existencie. Neustále počúvať trúchlivú melódiu života. Cítiť každú sekundu neúprosnú prítomnosť fatálneho byť. Zmieriť sa alebo odísť? Opustiť jednu z foriem alebo zostať? A niesť naďalej neznesiteľné bremeno...***Neznesiteľný je pocit, v ktorom všetko nadšenie, radosť, chuť žiť, náhle vyhasne a zostane iba pocit sklamania, šedosti, prázdna. Pocit na zvracanie. Pocit absurdity. Odpor k životu, k sebe samému... Hnus...***Nekonečný boj človeka. Bolesť. Zúfalstvo. Únava. Výkrik. Výdych. Boj. Bludný kruh v nespomaľujúcom pohybe. Človek a jeho dráma...***Čosi sa rodí v diaľke duševna po trhajúcom súboji, vraždiacom jedno bytie. Akási myšlienka zachraňujúca život, existenciu hodnôt. Čierna diera tmy sa premieňa v jasný, voňavý, svieži deň svetla. Bodajúca samota sa rozplynula. Znovu sa vráti, ale bezmocná. Prinesie bolesť, avšak podopretú myslením o nemyslení, cítením o necítení. Plynutím mimo nezmyselného chaosu zmyselna. Rozplynutím sa v tejto bolesti...***Načo toto všetko? Táto štvanica na človeka! Narodí sa a o pár rokov zmizne zo sveta. Tak trapné! Bez zmyslu...Jedine, žeby jeho život pokračoval...***Všetky myšlienky tu už raz žili. My, ľudia pokroku, civilizácie, darovali sme im existenciu v nádeji na spásu, ktorá neprišla. A čo ďalej? Našim svetom je pluralizmus a životom chaos. V čo možno veriť? A veriť vôbec? Azda načúvať...životu a jeho reči...***Narušiť štruktúru, rozpustiť obrazy, presné tvary, logické vety, pevné stanoviská. Zastaviť sa a načúvať neznámej melódii z neznámej strany. Zastať a nechať prísť. Umĺknuť a nechať prehovoriť. Sklopiť zrak a vidieť inú existenciu, iný život, iný svet, inú stranu bytia, inú perspektívu. Vidieť inak...