Keď som 5. Decembra prišla k Čilano-mexičanom a „donútila som ich“ umyť si topánky a zaspievať pesničku a zarecitovať básničku (bez toho, že by som im vysvetlila, na čo to robíme) a ráno som sa im vplížila do domu a dala im sladkosti do topánok, boli z toho takí nadšení, že som sa rozhodla, že im teda ukážem aj ako sa na Slovensku slávi Veľká Noc. (Aj Vianoce sme mali slovenské a tiež sa im to veľmi páčilo).
Zo Slovenska som si doniesla veľa potrebných vecí: korbáč, vodové farby na vajíčka, vodolepky na vajíčka, čokoládové vajíčka. Mimo iného som doniesla aj bryndzu a parenicu. Tak som sa rozhodla že na Veľkonočný piatok si urobíme takú variaco- farbiacu dielňu. Zavolala som 10 ľudí ku Claudiovi domov (ich byt je väčší) na večeru a maľovanie vajíčok. Malo nás byť 10: 2 krát Čile, 5 krát Mexiko a 3 krát Slovesko.
Menu bolo nie úplne Slovenské, ale museli sme sa pozerať aj na to, aby sme využili všetky vajíčka, ktoré sme potom maľovali. Takže sme navarili halušky, španielsku tortillu, mexickú kukuricovú polievku a cestovinovo- zeleninový šalát. Musím sa priznať, že som halušky varila úplne prvý krát úplne sama, tak som sa dosť bála, že to pokazím a urobím si hanbu. A keďže všetci z nich už halušky jedli (u dievčat), tak by som sa ani nemohla brániť, že veď to také má byť. Ešte počas prípravy si mexičan napríklad robil srandu, že v piatich rokoch už každý Slovák musí vedieť variť halušky.. Ale vďaka úplne podrobnému vysvetleniu od mamičky a vďaka jej radám, ako zistiť, kedy je už masa hotová, som to zvládla úplne na jednotku. Chutili ako od mojej mamičky, mňam.
V prípravnej fáze sme si vyfúkli vajíčka. Najprv som im to ja ukázala a potom sa na to chlapci vyhrhli, aby ich povyfukovali. Zdalo sa im to úplne zvláštne a musela som im robiť dierky na vajíčkach, lebo sa báli, že ich rozbijú. Boli celkom smiešni, keď sa o tom rozprávali a jeden druhému vysvetľovali, čo má robiť. Ja a Natyeli sme medzitým varili a chlapci sa chodili pozerať, čo robíme a občas nám dokonca aj pomohli. Halušiek sme navarili riadnu kopu a keďže sme mali len 250 gramov bryndze, tak sme urobili polku s bryndzou a polku s vajíčkom. Bála som sa, že halušiek bude málo a každému sa ujde iba trošku, ale napodiv to vyšlo celkom fajn a bolo ich dosť. Najviac som sa tešila, keď všetci halušky chválili. Veľmi im chutila aj parenica.
Keď sme sa najedli, začali sa prípravy na maľovanie vajíčok. Mali sme 14 vyfúknutých vajíčok a 6 sme uvarili natvrdo. Pripravili sme si vodové farby. V malých nádobkách sme ich roztopili v horúcej vode a pridali sme ocot. Tiež sme sa snažili maľovať voskom, ale voskovky, ktoré sme kúpili na Taiwane, sa nám nechceli roztopiť :D . A najväčší úspech mali vodolepky. Vajíčka sme máčali vo farbách, lepili sme na ne vodolepky a tí šikovnejší do už namaľovaného vajíčka vyrývali rôzne vzory. Bola to sranda a všetkým sa takáto dielnička páčila. Po domaľovaní sme upratali a šli sme sa zabávať inak. Popíjali sme pivko a hrali sme spoločenské hry až kým sme sa neunavili a nešli sme spať.
Toto vajíčko mi Claudio potom daroval a bolo tam vyryté v čínskych znakoch: Ľúbim ťa... no nie je zlatý...?
V nedeľu som bola pozvaná do Tian Mu k Majke na oslavu Veľkej noci, šli sme tam po tom, ako sme boli na obede s pani Shao z Taiwan Representative Office v Bratislave, ktorá prišla na Taiwan kvôli voľbám. Bolo tam veľa ľudí, rôzne národnosti, bolo tam veľa jedla (slanina, klobáska, šunka, syry, všetko priamo zo Slovenska, mňam), pitia a zábavy. Pôvodne som tam chcela zostať len tak, aby som sa stihla ešte mestskou dopravou (funguje iba do polnoci) dostať domov.
Claudio prišiel neskôr, lebo išiel od kamaráta a mal to po ceste, tak sme sa dohodli, že príde, že zostaneme ešte hodinku- dve a pôjdeme domov, no aj jemu sa tam nejako zapáčilo a vôbec sa nám nechcelo ísť domov. Nálada, hudba a zábava boli veľmi príjemné, veľa zaujímavých ľudí, s ktorými sa dalo porozprávať,...
A zrazu som sa pozrela na hodinky a bola polnoc.. bolo nás tam už len 9: 1 Taiwanka, 1 Litovka, 1 Čilan, 1 chlapík so Šalamúnových ostrovov a 5 Slovákov (2 chlapci a 3 baby). A vidím Miša ako sa potajomky plíži do kuchyne s takým malým lavórom...a už zrazu vybieha a oblieva Majku, Boris sa k nemu okamžite pridáva a začína sa veľká oblievačka. Claudio už bol poučený, a tak sa samozrejme rýchlo pridal. Ale nemali to chlapci veru ľahké, lebo my, baby, sme vyrazili do protiútoku. Oblievali sme sa asi hodinu, byt skončil úplne mokrý.. asi 2 centimetre vody v kuchyni, v obývačke na balkóne a v kúpeľni. Myslím, že úplne najviac šokovaný zostal chlapec zo Šalamúnových ostrovov. On a Kristína, Litovka sa zamkli v jej izbe a nechceli vyjsť, no nakoniec sme ho presvedčili, že tam budeme stáť a búchať, kým neotvorí, a že vlastne nejdeme obliať jeho, ale po Kristínu, a že jej urobí službu, keď otvorí, lebo bude celý rok zdravá a krásna... tak bola Kristína donútená vyjsť a chlapci ju strčili do sprchy. Lucka, Taiwanka, radšej išla von a tam nás čakala, asi sa jej to zdalo až príliš bláznivé. Nakoniec sme boli všetci do nitky mokrí. Trochu sme pomohli poutierať dlážku a okolo druhej sme odišli taxíkom domov.
Toto bola naozaj najbláznivejšia oblievačka, akú som zažila a na oslavu toho som na druhý deň odmietla ísť do školy a spala som do druhej :D Nanešťasie, nikoho nenapadlo fotiť.. to by boli fotky!
Na druhý deň, keď sa Claudio vrátil zo školy, tak ma ešte aj vyšibal a ja som mu dala vajíčka, ktoré som mu namaľovala, a ešte, aby som dodržala aj ich tradíciu, dala som mu aj čokoládové vajíčka.
