Jeden spolužiak nakreslil tie kvapky nejako divoko a učiteľka zo srandy povedala, že to je tajfún a nie dážď a vtedy ju napadlo, že by nám asi mala oznámiť, že cez víkend sa k nám priženie tajfún. Možno ste o ňom aj na Slovensku počuli či čítali, volá (volal) sa Krosa a písali, že bol veľmi silný. V ten deň bolo vonku krásne slnečno, na oblohe ani mráčka, a bolo veľmi teplo a po dlhej dobe bol suchší vzduch. Takéto krásne počasie sme mali asi týždeň. Bolo to ako v raji. Myslím, že vo štvrtok v noci, zrazu, z ničoho nič, začalo trochu pršať, alebo skôr popŕchať. Poznámka učiteľky o tajfúne ale medzitým stihla zapadnúť niekam hlboko v mojej pamäti. Pršalo celú noc a v piatok sme sa zobudili do upršaného a vlhkého rána. Celú hodinu v škole som sa pozerala von z okna a spomínala na to slnko, čo pred pár dňami hrialo. Dohodli sme sa, že budeme večer u Mexičanov doma pozerať nejaký film, stretnutie bolo o 19.00 u nich doma. Po škole sa začali už veľkou rýchlosťou šíriť správy o tajfúne, aj v telke sa o tom hovorilo, ukazovali zábery toho, kde bol v tej chvíli a predpovede kedy a akou rýchlosťou na nás vletí. Samozrejme som rozumela len tomu, čo bolo na obrázkoch. Preto som hneď doma začala pátrať na internete, ako to vyzerá. Všetci sme boli viac menej skeptický (neverili, že tajfún príde), lebo minule sme mali aj tajfúnové prázdniny (čo bolo super), ale vonku v podstate len pršalo a fúkalo. Tentokrát predpovede ale neboli veľmi pozitívne. O 19.00, keď som išla ku chalanom, už riadne pršalo a fúkalo, boli to také intervaly, kedy pršalo tak, že človek na nitku premokne do 30 sekúnd a intervaly kedy ho dáždnik ochráni. Ja som vychytala našťastie ten druhý. Najprv sme si pozreli film „Signs“ v angličtine, pri ktorom som sa párkrát dosť zľakla. Nepáčil sa mi. Po filme sme začali s pivkami a hudbou,... Vtedy už naozaj poriadne fúkalo. Keď sme skončili, okolo tretej nad ránom, fúkalo tak, že som sa neodhodlala ísť domov a zostala som u nich spať. Bolo nás takých viac. Ráno, keď sme sa zobudili, zistili sme, že tentokrát nás tajfún neminie. Nikto nemyslel na to, ako pôjde domov, bolo jasné, že všetci zostávame u nich. Chalani neboli ale na tajfún pripravení a mali len vajíčka, mlieko a kúsok chleba. Tak sme raňajkovali volské oko, pol krajca chleba a pohár mlieka. Nevedeli sme čo robiť. Mali sme totiž na tento deň veľké plány, no tajfún nám ich chcel pokaziť. Keďže Majka bola týždeň na Slovensku na svadbe svojho brata, doniesla zásoby slovenského jedla a chystal sa u nich žúr so slovenským jedlo. Mali byť bryndzové halušky, klobásky, syry, ... a mali aj slivovicu a hruškovicu. Problém bol v tom, že dievčatá bývajú úplne na druhej strane Taipei, cesta tam MHD trvá asi hodinu a pol. Keďže internet fungoval (telefóny moc nie), tak sme sa celý deň snažili zistiť, ako to vyzerá vonku, mimo nášho dohľadu (my bývame v horách, sme chránení kopcami). Takže sme každú polhodinu menili názor na to, či na tú párty pôjdeme, alebo nie. Šírili sa aj optimistické aj pesimistické správy. Ja som naozaj nevedela, čo robiť. Chcela som ísť, no nie za každú cenu. Javier, náš Mexičan, ale chcel ísť aj cez mŕtvoly. Povedal, že on sa tam aj po kolenách dostane. A tak sa rozhodol, že zbehne dole džungľou do kampusu a tam sa pokúsi zohnať dva taxíky a príde s nimi po nás hore. Tu u nás by sme taxík márne čakali. A tak sa okolo 17.00 v daždi a vetre vydal plniť svoju misiu. Ja som si povedala, že ak on je ochotný v tom počasí ísť 15 minút peši, a že ak zoženie dva taxíky, ktoré budú ochotné ísť cez celé mesto, tak aj ja musím ísť. A on to dokázal. Takže nás osem nasadlo do taxíkov a šli sme na druhú stranu Taipei. Mali sme šťastie, že práve vtedy, keď sme boli na ceste, vietor na chvíľu ustal a cesta bola bezpečná. Po ceste sme len pozorovali spadnuté konáre a menšie stromy, pozhadzované motorky. Raz sme brodili obrovskú kaluž, ktorá sa vytvorila na ceste. Ako náhle sme na mieste vyšli z auta, začalo opäť fúkať, tak sme rýchlo vbehli dnu, kde nás čakali dievčatá ... a naozajstné bryndzové halušky. Inak tajfún vyzerá tak, že prší a prší a prší a fúka a fúka a fúka.. fúka tak, že okná sa trasú, konáre sa lámu, menšie stromy padajú,... oblaky sa hýbu neuveriteľne rýchlo, vonku je tmavo a človek má pocit strachu z neznáma. Preto je fajn tráviť tajfún s niekým.
