Aby sme sa k chrámu dostali, bolo treba najprv prekonať veľa- veľa schodov. Akoby to boli schody do neba. Bolo ich veľa a boli biele a kľukatili sa tam všade navôkol. Poznámka: všetky sú fotené z hora, no my sme išli z dola.
Cestu lemovali aj stánky s jedlom (alebo to boli obetné dary???) a so suvenírmi:
Pohľad z blízka na predmety, ktoré sa dajú kúpiť:
Stretli sme aj pani, ktorá pálila na ulici rôzne predmety ako obetu. Často sa pália napodobeniny peňazí, ale ona mala v tom "kotlíku" aj rôzne ovocie a iné jedlo, tak to dosť zapáchalo:
A konečne sme vystúpili až na vrch, už len niekoľko posledných schodov:
Ešte bližšie:
Ja ešte neovládam terminológiu tunajších chrámov. Ale vo vchode do chrámu je nádoba s pieskom, kam sa zapichnú vonné tyčinky:
Ako správny turista som sa samozrejme musela so všetkým fotiť, napríklad so sochami prazvláštnych tvorov:
Aj Francisco, zástupca mexickej komunity sa fotil:
Keď veriaci vchádzali do hlavnej časti chrámu, do modlitebne, vzali si takúto paličku. Na každej je čosi napísané a na každej je niečo iné. Možno to je názov modlitby, ktorú sa majú pomodliť, alebo nejaká úloha, čo majú splniť. Kto vie... A tie červené polmesiačiky (2) počas modlenia hádžu na zem, veľa krát za sebou, kľačia, klaňajú sa a hádžu ich na zem. Ten stôl v pozadí je určený na obetné dary, mňam:
Mali sme šťastie a ocitli sme sa tam priamo počas obradu. Keďže takmer nič o ich náboženstve neviem, fotila som len veľmi zďaleka, aby som ich nerušila:
Po ďalšom stúpaní objavujeme ešte jeden chrám, dokonca väčší, ako ten prvý:
Vo vnútri majú postavičku pre každý rok narodenia, toto je tá moja:
Pred chrámom stojí divné zvieratko, ktoré ma veľmi zaujalo:
A ak máte neposlušné deti, môžete im povedať, že keď budú zlé, príde si pre nich "bubo":
Toto bol pokus o priblíženie ázijskej kultúry. Nie som fotografka, tak ma please nekritizujte pre to ako fotím. Ale dobrá rada nad zlato.
Ďakujem.
