Rozhodla som sa, že to vezmem po krajinách J
Začnem samozrejme Slovenskom. Už doma, ešte predtým, ako som sa rozhodla ísť na Taiwan som vďaka španielčine a jednej kamarátke spoznala dve milé osoby ženského zovňajšku (pre tých, ktorý nepoznajú tatabojs, vysvetľujem, že v jednej ich piesni je takto nazvaná jedna žena) J. Tieto dve osoby sú teraz so mnou na Taiwane. Volajú sa Ala a Majka (zvolila som abecedné poradie). Keďže bývajú ďaleko, tak sa stretávame hlavne cez víkendy, prídu sem, k nám, alebo my všetci ideme k nim. Bývajú to stretnutia veľmi veselého charakteru a občas stretnutia poučného či kultúrneho charakteru (boli sme napríklad na vystúpení Lúčnice v Taipei). Najbližšie sa chystáme na stretnutie športového charakteru... hihi... ideme sa korčuľovať na ľade. Teším sa.
Tieto dve pekné slovenské dievčatá tiež študujú čínštinu a chystajú sa tu zostať rovnako ako ja tri rôčky. Je to fajn, že človek si má s kým pokecať po slovensky, a hlavne keďže ony dve sú vlastne v rovnakej situácii ako ja, zažívajú veľmi podobné veci ako ja a tak si vieme pomôcť, poradiť.
Miša som spoznala až tu, na Taiwane. Keď som ho prvý krát videla, myslela som si, že aké je to plaché šteniatko. Teraz viem, že som sa mýlila, je to taký malý čertisko. Pravdepodobne je to najvyšší a najchudší človek na Taiwane a domáci sa ho stále pýtajú, či robí modela. Raz kvôli nemu jedno dievča skoro vrazilo do pouličnej lampy, keď si ho so záujmom prezeralo na ulici. Za tú krátku dobu čo sme tu stihol získať veľa prezývok, tú prvú som mu dala ja. Volám ho "malý Mišo".. paradox, ale je to preto, že je mladší odo mňa. Moji mexičania ho volajú "chudý", "chudučký" alebo "chudý zo zlata", alebo ešte aj "blondiačik", aj keď táto prezývka je už taká všeobecnejšia. Vyznačuje sa tým, že miluje alkoholické nápoje a minule, keď sme sa dohadovali, kedy sa stretneme sa spýtal: "nemohli by sme sa stretnúť, chcel by som si s tebou osamote vypiť."
Slovenské kontakty sa týmto nekončia, bývam predsa v byte so Slovenkou. Volá sa Barbora, Barča, alebo aj Baška a vďačím jej za veľa. Vďaka nej bol príchod na Taiwan pre mňa veľmi jednoduchý, lebo ma prišla vyzdvihnúť na letisko, doviedla ma už rovno do bytu a ja som nemala žiadne starosti s hľadaním ubytovania. Pomohla mi prvé dni so všetkými vybavovačkami, poukazovala mi okolie, poradila mi vždy, keď som potrebovala. A ja nemám žiadnu jej fotku!!! Hm, budem to musieť napraviť!
Česká Republika:
Klára. Klára je dievčinka veľmi príjemná a hlavne príjemne ujetá. Spoznali sme sa tak, že ona mi napísala mail, lebo ma našla v zozname ľudí, ktorý boli prijatí na môj študijný obor. Klára je tu už druhý rok a študuje ten istý odbor, ktorý budem od budúceho roka študovať aj ja. Hneď v prvý deň, keď sme sa stretli ma zobrala na môj prvý taiwanský žúr. A od vtedy spolu na párty chodíme celkom často. Ale našli sme si aj iné spoločné záujmy a chodíme spolu do posilky, kde mi ona ukazuje ako to všetko funguje a dáva mi rôzne ťažké cviky a ja pri tom poslušne trpím.
Moja druhá spolubývajúca je z Čiech, volá sa Petra a máme spoločnú stenu :) Je to veľmi milé žieňa, ktoré vie veľmi dobre po čínsky, a preto, keď som v úzkych, ju žiadam o pomoc s nejakou úlohou, ale viem, že toho má sama veľa do školy, tak sa snažím ju neotravovať. Veľmi dobre varí a zavonia tým vždy celý byt. Mňam.
Z Čiech tu máme ešte Martina, Honzu a Ondru, z nich najčastejšie stretávam Martina, je to taký zaneprázdnený chlapík. Ale keďže bývame blízko, občas ma zláka na to, aby som ho išla navštíviť a niečo zjeme, alebo vypijeme.
Prejdeme na Ameriku, akože nie USA, ale celkovo na amrický kontinet, odtiaľ mám nespočetné množstvo známych a kamarátov. Vídam ich denne a mám ich veľmi rada.
Mexiko
Z Mexika je tu asi najviac ľudí, no samozrejme sa nemôžem rozpisovať o všetkých, a preto vyberám troch.
Natyeli, spolužiačka a veľmi dobrá kamarátka so zvláštnym menom, toto meno som predtým nikdy nepočula a všetkým je divné a nikto si ho nevie zapamätať. My sme ju spočiatku volali: not yeli (nie želatína). Má 25 rokov, a jej frajer žije v USA. Je to také pišťadlo, ktoré sa o všetko zaujíma, všetko musí vidieť, vedieť, skúsiť. Jej najobľubenejšou vecou na svete sú mačky, čokoľvek spojené s mačkami v nej vyvoláva pocit šťastia, ktorý sa prejavuje vydávaním mačacích zvukov. Tiež každého škrabká po chrbáte svojimi pazúrikmi. Zdá sa mi, že nikdy nie je unavená, a že má stále energie až príliš veľa. Miluje párty, kvôli čomu ju jej krajania nazvali: "borrachita del parque", čo by sa dalo preložiť ako: "opitučká z parku". Raz sme boli totiž v parku s pivkami, no v jej krajine len spodina pije v parku... tak nám to vysvetlili. Jej ďalšou charakteristikou je to, že rada varí a rada sa učí rôzne slová po slovensky. Učí sa ale slová málo využiteľné ako napríklad: rapkáč, čepiec, fujara, halušky, malá čierna mačka, mačička, zelená mačka, a samozrejme slová neslušné (tie vypisovať nebudem) a úplne nepochopiteľné slová ako napríklad "sople" :)
Javier je môj spolužiak, sedí vedľa mňa a býva veľmi blízko odo mňa, takže sme naozaj často spolu. Má veľmi špecifický zmysel pre humor a na každého si vymyslí nejaký fórik, ktorý potom stále používa. Je lenivý a nechce sa mu nikdy učiť, ale napriek tomu nemá zlé výsledky. Jeho veľkou záľubou sú filmy, a preto aj často k nemu chodíme len tak si niečo pozrieť. Miluje moju spolužiačku a žiarli na všetko čo sa okolo nej pohne, vlastne celý deň o ničom inom nerozpráva, len o nej.
Luis, jeho spolubývajúci a veľmi dobrý kamarát, s ktorým sa spoznali už na vysokej škole v Mexiku. Oni dvaja sú takzvaný "inseparables", slovo, ktoré doslova znamená neoddeliteľný, nerozlúčiteľný. Je to niečo ako keď sa u nás povie najlepší kamarát, najlepšia kamarátka, až na to, že oni toto slovo používajú príliš často a s veľkou vážnosťou. Luis má veľmi zaujímavé korene. Hihi, neviem, či si to pamätám správne, ale časť jeho rodiny pochádza zo Španielska, časť s Maroka (asi), ale narodil sa a žil v Mexiku. Charakteristický je pre neho jeho vyplašeno- prekvapený pohľad.
Chile.
Z Chile tu máme dvoch zástupcov. Claudio je malilinký Chilan, ktorý je menší odo mňa a má husté čierne vlasy, ktorí mu stále niekto chytá. Sedíme spolu v triede, a keďže on nevie dobre po anglicky, ja mu na hodinách občas vysvetľujem, čo povedala naša pani učiteľka. A preto ma on začal volať "lao shi" čo po čínsky znamená učiteľka. Keďže sme si neskôr začali k sebe sedávať aj na voliteľných predmetoch, aj v knižnici,... začali aj nás dvoch prezývať, že sme "inseparables". My medzi sebou sme sa ešte dohodli, že on je moje plyšové zvieratko a ja ho volám "mao", čo znamená mačka po čínsky. Znakom našej spriaznenosti je ešte aj to, že namiesto obvyklých dvoch pús na líce, si dávame pusy štyri, vždy sa pri tom smejeme a ľudia sa na nás pozerajú divne.
Daniel je Claudiov spolubývajúci a bývalý "inseparable" (po ňom som toto miesto prebrala ja). Je to záhada sama. Vždy niekde odíde a nikto nevie kam. Má kamaráta Aliho z Iraku, s ktorým trávia veľa voľného času, občas sa zabávajú tým, že hovoria o bombách alebo o praní peňazí a iných podobných zločinoch. No keď sa na nich človek pozrie, vidí, že by ani muche neublížili a ani by cestu na červenú neprešli. Daniel chodí na kendo (bojové umenie) a chce potom študovať IT.
USA.
Máme spolužiačku z USA, má 18 rokov, je blonďavo- ryšavá a nie je tlstá :) vie po španielsky, lebo časť roka s rodinou žijú v Costa Rica. Na Taiwan prišla aj s maminou a malým trojročným bračekom. Je taktiež veľmi upišťaná, chvíľami až neznesiteľná, ale je neuveriteľne "cute". Na tvári má stále úsmev. Stále, stále, stále, stále, stále.. preto sa niekedy obávam, že nie je úprimný, ale kto vie. Je veľmi pozorná a štedrá. Nosí nám do školy koláčiky, občas raňajky, darčeky,... Nie vždy je s nami, lebo tu má rodinu a teda má aj rodinné príjemnosti a povinnosti . Niekedy závidíme mi jej, že má blízko rodinu, niekedy ona nám našu slobodu.
Taiwan.
Áno, konečne mám aj taiwanských kamarátov, teda mám veľa známych, ale kamarátov nie až tak veľa.
Betsy. Prvá taiwanka, ktorú som vôbec spoznala. Podľa mňa ona vôbec nie je typický príklad tunajších dievčat. Vôbec nie je hanblivá, či zakríknutá. Veľa chodí na párty a vie povedať krásne R. Od minulého týždňa sa stretávame v utorky, aby sme sa spolu učili. Ja ju učím španielčinu a ona mi pomáha s mojou čínštinou.
Ling-Yen, alebo Elsa, spoznali sme sa na inzerát :) lebo ona hľadala niekoho, komu by mohla pomáhať s čínštinou. Našla mňa. A ja som veľmi rada, že som našla ju. Najprv sme sa stretávali na obede, po obede sme sa učili, potom som ju začala s nami volávať von a jej sa to celkom zapáčilo. No zostali sme aj pri tom, že sa mi aspoň raz do týždňa venuje a pomáha mi s čínštinou. Ona je členkou nejakej dobrovoľníckej organizácie, ktorej členovia majú za úlohu robiť niečo pre iných ľudí absolútne bez odmeny. Ona si vybrala takýto spôsob sebarealizácie.
Hm, myslím si, že toto bolo celkom vyčerpávajúce, teda minimálne na úvodné zoznámenie. Prikladám ešte pár fotiek so spolužiakmi a tak podobne:
Takto sme aspoň na chvíľu nazreli do umenia kaligrafie
spolužiaci a ja, keď nám vrátili depozit 1000 dolárov, hm, to bolo radosti
naša pani učiteľka, keď sme jej s Claudiom darovali krabičku čokolády, lebo sme vo štvrtok po helloween párty nevstali do školy :)
Winslow, jediný spolužiak, ktorý nehovorí po španielsky
takto usilovne sa každý deň učievame v knižnici
" mi inseparable "
a čerešnička na torte!!!
najvyššia zmrzlina, akú som kedy videla a jedla:
Dúfam len, že som na nikoho a na nič nezabudla. Ak aj áno, dúfam, že mi ako ospravedlnenie postačí to, že už je polnoc a ja už chcem ísť veľmi spať!
Dobrú noc....
