Petra mi porozprávala strašidelné historky o hadoch. Myslím, že hady sú jedna z vecí,ktorých sa naozaj bojím. Vravela, že na Taiwane žijú jedovaté hady, takzvané hady 3 (alebo 7, nebola si istá) krokové. Znamená to asi že človek je do pár sekúnd (krokov) mŕtvy.
A ja že: "ok, veď keď nebudem behať po tráve všetko bude fajn."
Petra (preklad do slovenčiny): "No vieš, ale tieto hady žijú na stromoch a skáču na obeť z hora, štipnu ťa na krk, alebo do tváre. Útočia v noci"
Hm, vraj asi žijú ale na juhu ostrova, no nebola si celkom istá. A ja som akože chcela ísť peši cez našu "džungľu". Tvárila som sa hrdinsky, že sa nebojím, a že keďže hady nemajú rady hluk, budem si po ceste spievať slovenské ľudovky. Pred odchodom som sa ešte pýtala, ako sa večer dostanem späť. Či ma taxikár zavezie domov keď mu ukážem adresu. Baby povedali, že asi nebude vedieť kde to je a bude sa ma pýtať. Prúser! Ako mu mám akože vysvetliť, kde to je, keď oni po anglicky nevedia.... fuuuha. Baby mi poradili, aby som mu povedala názov univerzity a odtiaľ mu budem ukazovať cestu sama. Hm, ešte sa teda musím naučiť, ako sa povie moja škola. Znie to ako "džen da" tóny ešte neovládam a tak som sa snažila napodobniť baby. Povedali, že to mám akoby zanadávať. Tak som si chviľu nacvičovala novú nadávku (hihi) a šla som.
Ako som tak prichádzala k ceste, priznala som sama sebe, že sa bojím (hadov) a rozhodla som sa ísť autobusom. Na zastávke som dupala nohami a hmkala som si dačo, aby som robila čo najväčší hluk. Kým nechodili autá stála som v strede cesty, lebo aj nad zastávkou sú stromy.Akoby toho nebolo dosť, autobus nie a nie prísť. Už som sa nebála len hadov, ale aj toho, že ja to nestihnem. Dávala som si limit, že ak do 22.55 autobus nepríde, budem musieť volať Kláre, že to nestíham. Nervózne som vykúkala či už nejde, dupkala nohami a niečo si mrmlala, len aby bol hluk...
Konečne sa som ho začula a po chvíli aj zbadala. Kývla som na znamenie a on zastavil tak podozrivo ďaleko od zastávky, nastúpila som a tam tma. Vravím si: iný kraj, iný mrav, možno v noci chodia busy so zhasnutým svetlom. Šofér mi niečo povedal, pokrčila som ramenami na znak, že mu ani slovo nerozumiem. Zopakoval to hlasnejšie - výraznejšie som pokrčila ramenami. Keď to zopakoval ešte raz a ja som si všimla, že v buse nikto nie je, došlo mi, že ten autobus už nejazdí.. no ja som naozaj potrebovala ísť.
Tak som stála a tvrárila sa, že neviem o čo mu ide a ukazovala som prstom smerom dole kopcom. Povedala som si, že ani za svet nevystúpim. Sadla som si. On nevedel či mi to má ešte raz zakričať, tak radšej zavrel dvere a išiel. Povedala som si, že aspoň dole kopcom ma hodí (vyhnem sa tak džungli a hadom) a potom tých pár metrov už aj prejdem.
Začal čosi rozprávať. Ja nič. Párkrát to zopakoval. Zdalo sa mi, že sa ma niečo pýta. Jediné čo mi napadlo bolo, že sa ma asi pýta kam idem. Zanadávala som "džen da". Ukázal mi rukami, že či idem doprava, alebo doľava. Ja som ukázala, že doľava, on mi ale ukázal doprava. Pochopila som, že pod kopcom bude odbočovať, tak som ukázala do prava a potom dole, akože tam vystúpim, on súhlasil. Ešte čosi mi hovoril, ale na to už som naozaj neprišla. Pri vystupovaní som išla poslušne priložiť kartu k čítačke, ale on povedal, že nemusím (rukami urobil znak, že nie, inak by som to nepochopila). Tu som použila takmer jediné čo viem po čínsky:
Usmiala som sa a povedala som "xie xie" (čítaj šie šie) a pozdravila som sa "bye bye"- oni sa tak často zdravia. Ešte po mne čosi kričal, ale netuším čo to bolo, dúfam, že si so mnou nedohodol rande :D
Na mieste určenia som bola na čas. Aj Klára.. A šli sme von!!! Išli sme do klubu, ktorý sa volá Mint a je v budove 101. Vstupné do klubu tu je vraj okolo 600 dolárov a sú v tom povedzme 3 drinky, no my baby, to máme jednoduchšie.. teda skôr lacnejšie. V stredy a štvrtky (ako v ktorom klube) bývajú takzvané "ladies nights" čo znamené, že baby majú vstup zdarma niekedy trebárs aj drink. V Minte ale majú baby vstup zdarma a celú noc drinky (vybraných šesť) zdarma!!! V ponuke bola aj tequila.. Myslím, že k tomu netreba viac dodať...
