O šiestej večer sme sa stretli na zastávke autobusu: Mexičania a ja. Cesta bola dlhá a kým sme tam dorazili, aj sa zotmelo. Po ceste sa Mexičania veľmi snažili preučiť ma niektoré slovíčka, napríklad nechcú, aby som hovorila „el móvil“ ale radšej „el celular“. A tiež ma poučili o tom, že vlastne teraz už som aj ja považovaná za Mexičanku, a že keď budem chcieť mať frajera, tak mi ho najprv budú musieť oni schváliť. Vlastne, že všetko musím robiť s ich súhlasom. No, nedohodli sme sa J
Keď sme konečne vystúpili na zastávke Longshan Temple, tešili sme sa, že už sme tam. Bolo asi sedem hodín, trh sa začína až okolo ôsmej. Preto sme sa šli najprv pozrieť do budhistického chrámu založeného v roku 1738. Tento chrám bol pre mňa zaujímavý tým, že je v strede mesta, obklopený modernými budovami. Môže celkom poslúžiť ako taká skrýša pred svetom, pred všetkým. Taká malá oáza.
Pred vstupom do chrámu sedia tetušky, ktoré sa vám snažia predať šťastie, lásku, peniaze či želanie podľa vlastného výberu :)
Hneď ako vojdete do areálu, prekvapí vás vodopád po ľavej strane, je obrovský a nádherný, v jazierku pod ním žijú krásne farebné ryby.
Chrám je rozdelený na viacero častí s rôznymi sochami, pred ktorými sa modlia. Všade sa tam nachádzajú nádoby, kde sa pália vonné tyčinky. Nechýba samozrejme stôl na obetné dary. Pobudli sme v chráme nejakú polhodinku, pofotili sme sa so všetkým, teda hlavne Mexičania sa museli pri všetkom odfotiť a počkali sme na Marca (môj Taiwanský kamoš, ktorý hovorí po španielsky) a šli sme na trh.
Trh sa nachádza veľmi blízko chrámu a volá sa: Huanxi St. Tourist Night Market. Jeho hlavnú časť tvorí akoby hlavná ulica, ktorá je zastrešená a sú tam rôzne stánky s morskými príšerkami na jedenie, stánky so suvenírmi a inými vecičkami. Občas tam nájdete okrem bežných kreviet, či rýb aj žaby a iné zvieratká. Zaujímavé sú korytnačky, ktoré majú odrezané hlavy, ale veselo (to asi nie) si hýbu nožičkami naďalej.
Tou najzaujímavejšou atrakciou sú reštaurácie, ktoré majú pri vchode klietku so živými hadmi a raz za čas (asi to závisí od objednávok), jedného toho hada chytia- asi tak v strede tela, plesnú mu hlavou o zem: ten dutý zvuk si pamätám doteraz. Po tomto malom omráčení hada zavesia na drôt, zavesia ho samozrejme za hlavu. Prerežú ho ešte takého živého skrz na skrz. Do pohárika s niečím (alkohol??) nalejú jeho čerstvú krv a tuším tam ešte niečo prilejú, pomiešajú to a dajú to vypiť zákazníkovi, ktorý si to objednal. My sme videli takú starú babičku, ako si na tom pochutnávala.
Had sa tam samozrejme ešte dosť dlho zvíja v kŕčoch. No museli sme odísť, dvaja Mexičania sa takmer povracali, naozaj. Nebolo to veľmi príjemné pozeranie. Na mieste tejto zabíjačky bol nápis: NO TAKING PICTURES, no predsa len sa mi dve fotky podarilo uchmatnúť, aj keď teda až tak dobre to tam nie je vidno.
Keď sme tam išli, bola som celkom hladná a tešila som sa na nejakú krevetu, no po tomto ma hlad prešiel a vôbec som na jedlo ani nepomyslela. Pozreli sme si ešte bočné uličky trhu, kde predávali aj iné druhy jedál (sušené ryby, niečo čo vyzerá ako také parôžkz, no vonia ako pečené gaštany a tak podobne), živé psíky a rôzne suveníry či amulety a šli sme trochu malátny domov J.
Tento deň bol plný silných zážitkov. Ráno, po ceste do školy som totiž takmer vrazila do tohto:
Od jednej nohy po koniec druhej to muselo mať okolo 20 cm.
