No prišiel august tohto roku a my sme sa 10- teho presťahovali, zaplatili sme zálohu za byt, zaplatili sme sťahovákov, nakúpili sme nové veci, maľovali sme a... platili sme dva byty naraz, vlastne tri. Nový byt, môj starý byt a Claudiov starý byt. Síce len asi 20 dní, ale predsa, aj to je dosť.
A prišiel september a museli sme zaplatiť školné a lekársku prehliadku a nové ARC (Resident Certificate, niečo ako občiansky) a opať nájomné. No ale štipendium, napriek tomu, že jeho výška je príjemná ...hihi... príde až na konci septembra. Študenti menia školu, menia oddelenie, katedru atď. S čím súvisia rôzne byrokratické postupy a preto peniaze nechodia a nechodia.
Ale každý týždeň má jeden piatok. A tak sme sa včera museli zamýšľať čo v piatok večer, bez peňazí a v daždi. K Taiwanu sa totiť blíži tajfún Sinlaku a už od piatka večera prší, občas zafúka riadny vietor.
Napadlo nás, že by sme k nám mohli niekoho pozvať, napadlo nás to ale dosť neskoro a tak sme to rovno zamietli, lebo kto by sa trepal na poslednú chvíľu niekam a v daždi. O tom, že by sme šli do klubu sme uvažovali len chvíľu, lebo platiť za vstup je pre nás teraz nemožné. A hlavne to nie je len vstup, to je hneď aj taxík, prípadne nočný prepad 7- eleven a zjedenie všetkého čo sa dá.
Prechádzka po vonku bola vylúčená. Telku sa nám pozerať nechcelo... Síce je to pre nás nové, lebo celý minulý rok sme telku nemali, ale nejako sme sa „prepozerali“ prvé dni keď sme tu bývali.
A tak nám napadlo, že by sme si mohli urobiť zaujímavý večer doma a využiť to čo doma máme. Dohodli sme sa, že napíšeme zoznam čo najviac vecí, čo sa dá robiť doma a potom budeme losovať sedem z nich.
Ako prvé sme si poznačili takém veci ako: pozerať film, počúvať hudbu, piť alkohol (ten čo mi tatko so segrou priniesli zo Slovenska), čítať. Učiť sa angličtinu, učiť Claudia slovenčinu, Lenka sa naučí spievať čilskú hymnu.
Začali sme pridávať aktivity ako: hrať Jenga (super hra, ktorú máme doma, ale je to väčšia sranda keď hrajú aspoň štyria), hrať karty, hrať sa na pravdu (hahaha), naučiť sa KONEČNE hru Osadníci, ktorú som dostala na Vianoce od Lenky (nie odo mňa, sama si darčeky nezvyknem dávať), hrať sa na schovku (v našom malom byte by to mohla byť celkom sranda).
Potom nás napadlo, že by sme mohli spať, robiť si masáž chrbta, nôh, hlavy,... Ďalej sme si poznačili: kresliť si, premaľovať na bielo tú škvrnu od červeného vína čo Claudio rozlial v zápätí na to, ako sme vymaľovali celý byt, upratať, navariť na sobotný obed.
Ešte na záver ma napadlo, že by sme si mohli rozprávať vtipy a vtipné historky z detstva a Claudio úplne na koniec navrhol, aby sme šli na prieskum celého nášho vchodu od hora dole, ešte sme si to celé peši neprešli.
Pravidlá boli: vybrať sedem aktivít a potom si ich usporiadať, v akom poradí ich budeme vykonávať.
Dopadlo to takto (už v poradí):
Piť alkohol
Prieskum vchodu
Lenka sa naučí čílsku hymnu
Budeme sa učiť po anglicky
tým, že si pozrieme film po anglicky (haha)
a 7. Masáž (vybrali sme ju dvakrát)
Naliali sme si teda fernet, pripili sme si a šli sme na prieskum.. Bolo to super, doteraz sme si mysleli, že náš dom má osem poschodí.. ale zistili sme, že tu je dokonca 9 a pol poschodia. Našli sme východ na strechu, kde sme zistili, že práve prestalo... na chvíľu... pršať. Pozreli sme si výhľad a dohodli sa, že niekedy na streche urobíme nejakú „grilovačku“. Cestou dole sme zistili, že niektorým susedom cez dvere vidno do obývačky, ale inak sme nič zaujímavé neobjavili. Vyšli sme von a využili sme, že neprší a kúpili sme si pivo, aby sme mohli pokračovať v plnení bodu jedna.
Rozhodli sme sa, že porušíme pravidlá a pôjdeme do parku. V parku sme na naše prekvapenie neboli sami, starčekovia a starenky tam v malých pagodkách hrali nejakú hru. My sme sa rozhodli vyskúšať všetky tie prístroje, ktoré máme v našom parku. Sú tam stroje na chodenie, hm neviem ako to nazvať, alebo opísať, masážne prístroje, kamene na chodenie a masírovanie nôh. Najviac nás bavili stroje na chodenie. A tak sme na nich chodili, bežali, hýbali oboma nohami v rovnakom smere.. haha, to bola sranda. Masážne stroje boli mokré, ale bolo nám to jedno a masírovali sme si chrbty. Chvíľku sme sa tam zabávali a keď sa zdalo, že opäť začne pršať, vrátili sme sa domov, naliali sme si fernet a prešli na bod tri :D.
Haha, ja teda spievať veľmi neviem, ale našťastie tá ich hymna nie je až taká tažká a o chvíľu sme si ju spolu pospevovali. Odmietla som spievať tretiu slohu, lebo to už sa mi zdalo príliš. :D
Potom sme si vybrali film Augustus a v pokoji sme si ho pozreli.. teda len jeho prvú časť a keď sa film skončil, pomasírovali sme si chrbát a spokojní sme išli spať.
Bolo to také milé, že som to nemohla nenapísať, aj keď určite by sa našla aj zábavnejšia kombinácia.
