Ako som sa dostala do výcvikového programu je prísne tajné, ale poviem vám, bola to makačka. A program sám osobe ani nehovorím. Na konci programu som bola psychicky aj fyzicky pripravená na všetko, čo ma na červenej planéte postretne.

Deň D a hodina H. Obliekam si špeciálny do zelena ladený dvojdielny oblek,upravujem si vlasy tak, aby nezavadzali, nasadzujem si helmu a so zmiešanými pocitmi nasadám do raketoplánu.

Let bol príjemný, mala som čas si aj trochu zdriemnuť, jediné čo mi chýbalo bola možnosť pozrieť si film podľa vlastného výberu, ale pohľad „von z okna“ mi to vynahradil.

Pristátie bolo hladké. Odpútala som sa, dvere sa otvorili a mne sa naskytol ako prvému človeku pohľad na povrch Marsu.


Neuveriteľné, dokázala som to, som tu, myslela som si. Porozhliadla som sa po okolí a zistila som, že na Marse rastú aj nejaké rastliny. Konečne som sa odvážila vystúpiť z raketoplánu, a s pocitom víťaza som vyliezla na najbližší kopček.

Hneď ma upútalo to červené čosi za mnou, čo vyzerá ako koleso, začala som tušiť, že tam asi nebudem sama...

Všetko tam bolo červené a nádherné. Zistila som, že tam sú aj dosť veľké zásoby vody. Pokračovala som v prieskume.
Objavila som útvary červeno- čiernej farby rôznych tvarov a rozmerov:



Keď som objavila prvý živý organizmus, nevedela som, či sa mám tešiť, plakať, báť sa,...Tento tvor ešte k tomu požieral niečo čo vyzeralo ako iný, už mŕtvy živočích.

Premohol ma strach a dala som sa na útek, keď som sa zastavila, obzrela som sa...
Odpadla som.
Keď som sa prebrala, stále tam stál v bojovej pozícii a ja som nevedela, čo mám robiť.
Marťan.
Nikdy sa mi ani nesnívalo, že sa stretnem s Marťanom.

Pomaly som sa postavila na nohy a rozhodla som sa, že sa k nemu priblížim, tak či tam som nemala čo stratiť, vystrela som ruky a dlane som obrátila von, dúfala som, že to pochopí ako mierový signál.
Čím som bola bližšie, tým som bola nervóznejšia a mala som väčší strach, no cesty späť už nebolo.
Keď už som bola tak blízko, že som mu mohla pozrieť priamo do očí, zdvihla som pohľad a zbadala som tie iskričky v jeho zelených očiach.
Bola to láska na prvý pohľad.
Tentokrát zamdlel on. Keď sa mi ho podarilo prebrať k životu, pozrel na mňa a usmial sa. Postavil sa, chytil ma za ruku a vzal ma na prechádzku.
Ukázal mi krásy jeho planéty. Najprv len v okolí, takže sa podobali tomu, čo už som videla.

A potom ma svojim premiestňovadlom dopravil k niečomu čo sa podobalo na more. A pri mori boli takéto zvláštne úkazy, zmenila sa aj farba prostredia.



Večer mi pripravil romantickú večeru a pozerali sme spolu na Zem a ja som mu telepaticky rozprávala o tom, ako je tam krásne.

Povedal, že vždy túžil cestovať na Modrú planétu. Na druhý deň sme sa teda rozhodli. Zbalil si veci a vrátili sme sa domov.
KONIEC

P.S.: 瑪莉,我想念你