reklama

Tajomstvá vášne - na pokračovanie...

4. KAPITOLA

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Aj keď bolo iba päť hodín popoludní, na oblohe už svietili žiarivé hviezdy. Na dvore u Kambrimovcov žblnkotali dve fontány. Jedna sa nachádzala na pravej strane záhrady a tá druhá na ľavej. V strede dvora boli zasadené tuje, ktoré mohli mať okolo dvadsať rokov, podľa ich výšky. Bola to noc stvorená pre milencov.
Nikol stála na balkóne a rozmýšľala o blížiacej sa pohrome. Nevedela sa zmieriť s predstavou, čo sa stane, ak to tajomstvo Christal povie pred všetkými jej príbuznými a hlavne pred Markom. Už niekoľko krát sa pristihla ako rozmýšľa nad tým, že sa niekomu zdôverí. No nemala odvahu. Rozhodla sa, že to povie všetkým, ale až o nejaký čas. No najprv sa musí vydať za Marka.

***

Na Piatej avenue číslo desať to zatiaľ hýrilo životom. Christal bola poriadkumilovná, ale teraz, keď sa jedná o spoločenskú večeru, šaty sa jej váľali po zemi. Keďže bola príliš nervózna, musela zavolať Monike, aby jej pomohla s výberom šiat.
„Monika? Tu je Christal. Máš chvíľu čas? Príď ku mne, ale rýchlo. Pomôžeš mi s obliekaním. Idem na večeru k tým slávnym Kambrimovcom.“
„Čože?! Teba pozvali a mňa nie? Museli sa zmýliť. Všetko mi vysvetlíš, keď prídem. Som tam ako na koni.“ A položila.

***

Mark sa dnešného večera nevedel dočkať. Bol stále nervózny, kolená sa mu podlamovali a svoje myšlienky musel mať stále pod dozorom zdravého rozumu. Pokúšal sa myslieť na Nikol a na pekné chvíle, ktoré s ňou prežil uplynulý polrok. 
„Čo to preboha stváram. Som predsa muž, a muži nemyslia na manželstvo hneď ako uvidia nádhernú ženu. Ale bola nádherná,“ povedal si sám pre seba Mark.
Niekoľko minút pred šiestou sa rozhodol ísť kúpiť dve kytice ruží. Nevedel, aký vkus má Christal, tak sa rozhodol pre nádherné biele ľalie, ktoré vystihovali farbu Christalinej pokožky.
„Zase na ňu myslím. Do čerta s ňou.“ Nevedel to mučenie vydržať. Aspoňže už je šesť hodín. Vybral sa teda ku Nikol. Pešo mu cesta zaberie približne desať minút. No čo, bude meškať.

***

Na večeri bolo cítiť napätie, ktoré sálalo medzi jednotlivými osobami. Za vrchstolom sedela pani Kambrimová a pán Kambrim. Nikol si sadla oproti Markovi a najdôležitejšiu osobu večera posadili oproti rodinnému právnikovi Stuarezovi. Jedlo prinášali dôstojným krokom sluhovia, ktorí si privyrábali u Kambrimovcov niekoľko rokov.
Mark bol ešte viac uchvátený Christal ako na muzikáli. Začal konverzáciu.
„Kde ste sa tak prekrásne naučila spievať, slečna...“
„Christal. Christal Xaubergová,“ dopovedala za neho Christal. „Spievať ma naučila moja chorá stará mama. Keď som mala sedem rokov opustil mňa a moju mamu náš otec, ktorý odišiel niekam do Južnej Afriky a už sa nevrátil. Stará mama potom bývala u nás. Milovala hudbu ako ja teraz. Každý večer mi zaspievala na dobrú noc a takto pestovala moju lásku k hudbe. A doteraz mi táto vlastnosť milovať zostala.“
„Smutný príbeh,“ ironicky okomentovala Nikol. „Pravdaže tá časť o otcovi.“ Rýchlo dodala. Nechcela dať najavo, ako veľmi sa jej nepáči, že Mark prejavuje o Christal priveľký záujem.
„Kde ste žili?“ Bol zvedavý Mark.
„Na západe. Do Washingtonu sme sa dostali vďaka, je to irónia, ale vďaka mojej starej mame. Bola som s ňou na liečení. Veď tam som sa aj s N-„
„Sme proste kamarátky už strašne dlho,“ prerušila ju Nikol. Bála sa, že ju svojím podrezaným jazykom Christal prezradí. To nemohla dovoliť.

Po večeri si muži išli do salónu zahrať karty. Pani Kambrimová sa ospravedlnila a utiahla sa do svojej izby na druhom poschodí. Christal s Nikol šli na terasu.
„Vieš Christal, zatiaľ nikto nevie, čo som robila na liečení a nevedia ani s kým.“ Začala sa Nikol zdôverovať so svojimi problémami Christal. 
„Christal, dúfam, že to udržíš v tajnosti. O dva mesiace sa vydám za Marka. Potrebujem tvoju pomoc. Mark sa to nesmie dozvedieť.“
„Čo za to?“ dožadovala sa odpovede Christal. Nemala v povahe niečo za pomoc pýtať, ale bola v takej situácii, že to musí urobiť. Starú mamu má v nemocnici a súrne potrebuje peniaze. Muzikál jej až tak nevynáša. Teraz sa jej dostalo do rúk eso.
„Čo by si chcela?“ opýtala sa ohúrená Nikol. Myslela si, lepšie povedané dúfala, že Christal od nej nebude chcieť nič. Veď boli najlepšie kamarátky. A teraz toto.
„Peniaze.“ 
„Myslela som si, že si sa nezmenila, ale ako vidím, popularita urobila z teba riadneho egoistu. Ak ťa peniaze umlčia, tak ti ich dám, len si povedz koľko ti bude stačiť. Nezabudni ale, že peniaze ti dám iba teraz a nikdy viac.“
„Neboj sa, tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí. A k tým peniazom, stačilo by mi dvadsať tisíc.“ Christal nebola nikdy taká spokojná ako v tejto chvíli. Aj keď na druhej strane sa cítila trošku ako mrcha, ktorá prahne iba po peniazoch. Lenže operácia starej mamy stála približne tridsať tisíc dolárov. V muzikáli zarobí okolo tých desať. Takže podľa jej výpočtov by tých dvadsať tisíc od Nikol malo bohato stačiť.
„Dobre, dohodnuté. A nikomu ani slovo. Ak to niekomu povieš, urobím ti zo života peklo a nebudem brať ohľad ani na to, čo sme kedysi spolu prežili. Teraz ak nebudeš namietať, sa vráťme do vnútra.“ Ukončila rozhovor Nikol.

***

Mark ako vždy prehrá aj jednu zo svojich akcií. Stuarez bol výnimočný kartár. Niekedy, keď sa mu nedarí, musí podvádzať. Ale to len príležitostne. 
„Mark, videl si už svadobnú zmluvu?“ opýtal sa pán Kambrim svojho budúceho zaťa. Mark ostal celý znechutený jednoduchou otázkou, ktorá mu v tejto chvíli pripadala ako bodnutie včelou na najcitlivejšie miesto na tele.

„Áno, včera som si ju pozeral so svojím advokátom.“
„Dúfam Mark, že si nemyslíš o mne tie najhoršie veci iba skrz tú zmluvu. Viem, že miluješ Nikol, ale len predsa trochu ostražitosti nezaškodí. Ak by si si náhodou rozmyslel manželstvo s Nikol po niekoľkých mesiacoch ba aj rokoch, nič by si od nás nedostal. Je ti to jasné, však? Stuarez, hoď už konečne tú prekliatu kartu. Kde som to prestal? Aha, pri manželstve.“ Stuarez sa zasmial na plné hrdlo. K nemu sa pridal aj pán Kambrim a nakoniec zo zdvorilosti aj Mark.
Po príchode dám do miestnosti ostalo ticho. Markov pohľad sa hneď upriamil na Christal. V Nikol sa za celý večer nahromadilo toľko podráždenia, že to už nevydržala. Ospravedlnila sa, pobozkala Marka, prikázala Alfrédovi, nech odprevadí slečnu Christal a odišla do svojej izby. 
Alfréd už odprevádzal Christal ku dverám, keď ho Mark dobehol. Povedal mu, že sa nemusí unúvať. Alfréd sa teda pobral nazad do haly.
„Slečna Christal, dovolíte mi doprevádzať Vás až domov?“ spýtal sa Mark plný očakávania.
„Budem veľmi rada,“ odpovedala Christal s úsmevom.

***

V limuzíne, ktorou sa viezli Mark s Christal, bolo veľmi veľké ticho. Až po niekoľkých kilometroch sa prvý ozval Mark: „Prepáčte mi tú drzosť, ale... Išli by ste si so mnou zajtra zaplávať?“ 
Christal bola veľmi prekvapená, keď jej Mark predostrel svoj návrh. Myslela si, že Mark je muž, ktorý je veľmi posadnutý vernosťou k ženám a hlavne k Nikol. Zadívala sa do jeho očí, ktoré mali farbu oblohy počas búrky. Nemusela rozmýšľať dlho. S týmto mužom budem mať o zábavu postarané, pomyslela si a nežne sa na Marka usmievala, keď odpovedala: „Pôjdem veľmi rada. A pôjde s nami aj Nikol?“ Skúšala Marka. No Mark úplne na Nikol zabudol, ako to v poslednom čase býva. 
„Viete, Christal, už veľmi dlho som nikde s nikým nebol, ani s Nikol. Aj keby som sa jej spýtal, či si pôjde zaplávať, viem, že by ma odmietla.“
„Mark, ak už si pôjdeme spolu zaplávať, bola by som šťastná, keby sme si tykali. Ja som Christal.“




„Mark.“ Podali si ruky a, ako to už býva, mala nasledovať malá pusa. Čierna limuzína však nabrala na rýchlosti a o niekoľko metrov zatáčala do blížiacej sa ulice. Christal sa pri veľkej rýchlosti neudržala na svojom sedadle a padla Markovi priamo do náručia. Mark bez rozmýšľania využil situáciu a zmocnil sa Christalininých pier. Christal bola prekvapená Markovým výpadom. Až po chvíli si totiž uvedomila, že bozk, ktorý Markovi spaľuje telo, mu Christal opätuje s veľkou vášňou. 
Mark chcel byť nežný, ale moc sa mu to nedarilo. Podľa toho, ako si Christal vzdychla, vedel, že sa jej to páči tak ako jemu. Jeho veľké plné pery úplne zakryli jej malé. Až keď sa jeho jazyk dobil cez jej zovreté pery si Christal uvedomila, čo stvára. Rýchlosťou šelmy sa mu vymanila z objatia a nervózne zašepkala: „To sme asi nemali robiť. Nikol sa to nesmie dozvedieť. Radšej to kúpanie zrušíme. Nechcem sa s Nikol pohnevať.“ Predsa len, mohlo by sa stať, že mi nedá tie peniaze, pomyslela si. 
„Nie, to kúpanie nemôžeme zrušiť. Chcem ťa poznať čo najlepšie.“
„Načo ma chceš poznať, keď sa o niekoľko dní ženíš. Mal by si spoznávať svoju snúbenicu a nie ženu, ktorú vidíš po prvý krát v živote.“
„Máš pravdu, ale odvtedy, čo som ťa uvidel prvý krát mám v sebe taký zvláštny pocit, ako keby som ťa poznal celý život.“
„Takto balíš každú babu, ktorú vidíš?“ Mark neodpovedal.
Limuzína zastala na Piatej avenue číslo desať. Christal sa poponáhľala z limuzíny, no Mark ju pred dverami zadržal. Svojimi veľkými rukami ju držal za plece, aby nemohla nikam ujsť. Bolo príjemné cítiť na sebe teplo, ktoré sálalo z tohto fešáka.
„Zajtra tu budem ako na koni. Ak nebudeš doma a čakať ma, poviem Nikol, že si ma zvádzala. Myslím, že to by sa jej nepáčilo a sama si tvrdila, že si nechceš Nikol pohnevať. A komu by verila, tebe, či mne? Hm?“ Zahľadel sa jej na chvíľu do jej slabohnedých očí, v ktorých sa zračil strach a odišiel bez toho, že by jej niečo viac povedal.

***

Po odchode Christal a Marka zazvonil v Nikolinej izbe telefón.
„Prosím?“ ozvala sa do telefónu. „Kto volá?“
„Ahoj, to som ja – Thomas. Mark už odišiel?“ Už pri počutí tohto hlasu jej na tele naskakovali zimomriavky. Chcela zaklamať, ale bola taká unavená z dnešného stretnutia, ktoré jej pripomenulo minulosť, že si ani neuvedomila, že hovorí pravdu.
„Áno, Mark už odišiel. Čo odo mňa zase chceš? Nestačí ti, že ma otravuješ v robote? Musíš aj doma? Nechcem sa s tebou baviť, som unavená. Keď niečo chceš, povieš mi to zajtra v robote, dobre?“ 
„Chcel som sa len spýtať na tie peniaze.“
„Povedala som ti predsa, že tie peniaze budem mať až o niekoľko mesiacov, tak prečo ma s tým stále otravuješ?“
„Vieš, už dlho tajím to naše veľmi tajné dobrodružstvo. Ak mi nedáš tie peniaze do troch mesiacov všetkým to prezradím, hlavne Marka by to malo zaujímať.“
„V práci si ku mne vždy milý, ale ak príde reč na peniaze, zmeníš sa na poriadne vydierača.“ Dokončila svoj preslov a položila telefón.
Ľahla si na posteľ, privrela oči a spomínala na strhujúcu minulosť. Po lícach jej pomaly stekali horúce slzy, ktoré preliala aj dávno pred takýmto životom. Vzala vankúš a privinula si ho na hruď ako dieťa. 
Spomienky ju zaviali späť do minulosti spred 10 rokov. Jej detstvo sa začalo v detskom domove. Opatrovateľky k nej boli milé. Mala tam veľa priateľov. Ani o nápadníkov nemala núdzu, lenže tí ju nezaujímali.
V pätnástich rokoch sa spoznala s dvadsaťpäťročným opatrovateľom. Vyzeral ako muž v jej snoch. Bol vysoký, blond vlasy, zelené oči a vypracované telo. Spoznávali sa pomaly, najprv boli ako dvaja neznámi. Prerástlo to do priateľstva až nakoniec do veľkej lásky. Tajili to pred všetkými svojimi priateľmi, riaditeľom a ostatnými opatrovateľmi.
Raz, keď sa mala maľovať budova, opatrovatelia išli s deťmi na týždenný výlet do Európy. Nikol práve vtedy ochorela a opatrovateľ sa ponúkol, že sa o ňu postará. Keďže medzi nimi vládlo veľké vzrušujúce napätie, nevydržali to a pomilovali sa. Riaditeľ domova to zistil, lebo Nikol chodila o niekoľko mesiacov s rastúcim bruškom. Opatrovateľa vyhodili a ju poslali na liečenie do Álp. Po narodení pekného, zdravého chlapčeka sa Nikol dozvedela, že ju chcú adoptovať bezdetní manželia Kambrimovci. 
Počas tohto pobytu sa zoznámila aj s Christal. Ona mala na liečení starú mamu, ktorá bola veľmi chorá. Keďže pôrodnícke a neurologické oddelenie boli postavené blízko seba, mohli sa s Christal navštevovať. 
Nikol chcela začať žiť odznova. Bola mladá a urobila veľkú chybu, keď svoje dieťa nechala otcovi. O necelý rok už bola v dobrej, bohatej rodine. Pracovala v otcovej firme ako právnička. 
Po ôsmich rokoch, čo už mala, aspoň si myslela, usporiadaný život, zavolal jej otec chlapčeka a dozvedela sa, že s ním žije na kraji mesta. Potreboval peniaze, tak požiadal o pomoc Nikol. Žiadal od nej dve tisíc dolárov. Nikol sa to zdalo veľa na výchovu deväťročného chlapčeka. Odmietla ho. Myslela si, že ju klame. O niekoľko mesiacov sa ukázal vo firme ako právnik Thomas Valmiraz. Mala ho vyhodiť už pred tým, ako ju začal vydierať. Teraz od nej žiada tri milióny, pretože inak všetko, čo spolu zažili, prezradí jej nastávajúcemu. Ak sa to Mark dozvie, neožení sa s ňou.
Bolo desať hodín večer, keď sa prebrala zo snenia. Vošla do sprchy, pustila na seba letné kvapôčky vody, obliekla si nočnú košeľu, ľahla si do postele, zakryla sa zamatovou prikrývkou a zaspala.



Lenka Bačíková

Lenka Bačíková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ja sama neviem kto som, tak sa ma na to nepýtajte :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu