...pred
Veľké prípravy na príchod hviezd strieborného plátna sa už začali. Rozpoznala som to pribúdajúcimi ťažkosťami prebúrať sa cez robotníkov samosprávy, ktorí v ranných malagských hodinách (o 10tej) rozbaľovali siahodlhý červený koberec tiahnuci sa od prístavu až po hlavné námestie. Nebolo kam ustúpiť a tak som sa po ňom slávnostne vybrala – v teplákoch do fitnescentra. Druhá skupinka už montuje na námestí obrovskú klapku, zatiaľ čo strážcovia zákona si vymieňajú názory na včerajší futbalový zápas.
...tesne pred
Na Calle Larios okrem koberca pribudli inštalácie filmových kostýmov rokov minulých! Červená výstelka už nelemuje len moju ulicu, ale pokračuje ďalej po mojej trase do fitka – Divadlo Cervantes, Plaza Merced a Teatro Romano nevynímajúc. Medený Seňor Picasso, ktorý nepohnute sedáva na námestí, bol z toho v takom šoku, že ho na pár dní odniesli. Zrejme len o pár metrov ďalej do jeho rodného domu. Pokladnice divadiel sa obohatili o reťaze čakajúcich ľudí na kúpu lístkov, kadernícky franchise Augustin&hijo vyhlásil filmovú akciu na fúkanú a moja umelecká súčasť duše zapišťala po účasti.
..počas
Napriek otáľaniu môjho okolia som ukoristila 6 lístkov. „Karla, ideme na premiéru, volá sa to „Len pre dvoch“, o piatej v Divadle Cervantes.“ „Fakt? O piatej? Ale keď je to pre dvoch tak poďme, sama som ešte v kine nebola,“ uškrnie sa moja belgická spolubojovníčka, zatiaľ čo sa na pláži meníme na pralinky. Kvôli skorému predstaveniu sme donútené zdvihnúť sa z pláže skôr. Výborne mám 15 minút na zmenu vizáže na premiérovú. Po dlhom čase obúvam lodičky, hádžem na seba sako a upravujem make-up, slnečnými okuliarmi. Pred odchodom z domu vidím ako sa ručička na hodinách Katedrály blíži k 17:00, ale nijak ma to nerozhádže – sme v Španielsku, čiže premiéra o 17 začne najskôr 17:15. Prechádzka po červenom koberci má na opätkoch úplne iné grády a výhľad - priemerná výška miestnych obyvateľov sľubuje vyhliadku na ich vlasové korienky a kvalitu trvalej. Po ceste si vyslúžim zopár pokrikov, a s približujúcim sa Divadlom Cervantes sa kopia aj ľudia, netrpezlivo čakajúci na hercov, ktorých by som nespoznala ani keby si oproti mne objednávali tinto.
Na predstavení „Len pre dvoch“ bola s nami plná sála ľudí. Uviedli ho agentínsko-španielski herci, ktorí v publiku vyburcovali chuť fotiť si priebeh všetkým, najmä ak to malo blesk. Film bol v pomerne zrozumiteľnej španielčine, pochopiteľne bez titulkov. Panhispanizmus sa v tejto krajine nezaprie.
Ďalšie štyri lístky putovali na nízkorozpočtovú snímku „Všetky ženy“, ktorú premietali o 23:30 v kine Albeniz. Pre našinca čas premietania spôsobil pozeranie filmu v hladine alfa. Moje tri slovenské kamarátky úspešne prespali väčšinu „žien“ s ktorými sa hlavný hrdina potĺkal. I keď im musím dať za pravdu, že klasický príbeh mačistického španielskeho muža závislého od matky, manželky, psychiatričky a milenky sa vyrovná hodine a pol príjemného spánku.
..po
Večerný výhľad z terasy pekného hotelového lounge-baru na vchod ústredného filmového hotela vedľa sľuboval jediné – nepretržité blýskanie sa fotoaparátov a piskot španielskych fanúšičiek. Ktokoľvek, kto sa podobá na herca alebo herečku spôsobuje v blízkosti koberca salvy nadšenia. Po príchode domov som pochopila, prečo mali dnes španielky ešte kratšie sukne ako obyčajne (ak je to možné). Dnes bol v Malage Mario Casas (!), Mimoriadne sympatický hlavný hrdina pomerne vydareného snímku „3 metros sobre el cielo“ (Tri metre nad nebom), ktorý pokračoval filmom „Tengo ganas de tí“ (Mám na teba chuť).
...odporúčania pre nadšencov
Filmy sú iba a výsostne po španielsky, oneskorené o akademickú štvrťhodinku
Najviac kuul filmy premietajú okolo 22:00, je to bežný začiatok večera
Divadlo Cervantes ponúka najviac pozornosti, najočakávanejšie kúsky
Ak sa prechádzate po meste na vysokých opätkoch a v dlhej sukni, budú si vás fotiť
Bary sú na prasknutie a diskotéky tiež, ale stojí to za to
Existuje abonentka a výhodné vstupné spojené s kulinárskym zážitkom, zväčša ponúkané miestnym periodikom diariosur.es
Malaga týždeň nespí
- Fi
