ospravedlnujem sa za nedodanie makcenov a dlznov, ale co uz je to rozpravka tak a tu su tie slubene moznosti ako by mohlo prestat prsat
no1: jedine ze by sa stal zazrak a mraky by sa v noci premenili na poskakujuce ovecky a s dotykom prvych slnecnych lucov by sa rozplynuli
no2: malemu mraciku sa sratila omalovanka....prislo mu to tak luto ze sa rozplakal, prilsi k nemu ostatne mraciky a ked zistili co sa mu stalo rpzplakali sa tiez, takto placu uz cely tyzden, az kym nepride mracikova mamicka, nebude ho moct ani ona vediet utisit , vtedy pride k mracikovi male dievcatko usmeje sa nan ako slniecko a vytvori duhu on prestane plakat lebo zisti ze opat nasiel svoju omalovanku- svet je opat farebny
no3: za siedmymi horami a dolami bolo slnecne kralovstvo, kralovstvo v ktorom cely rok stale svietilo slnko, kral Luč a kralovna Žiara a ich mala princeznicka Slnecnica sa tomu stale tesili spolu s poddanymi. jedneho slnecneho dna sa mala Slnecnica hrala pri jazere . snazila sa preniest po kvapkach cele jazero do malej jamky pri brehu. v tom sa z nicoho nic vyrutila z jazera vodna prisera a nahnevala sa na malu princeznu ze mu berie vodu. princezna sa zlakla a chcela priseru odplasit svojim jasnym slnecnymi lucmi ktore sa odrazali od jej zlatych vlasov. prisera bola vsak v skutocnosti vodnik a mala slnecnica sa mu velmi zapacila. princezna s nim nechcela ostat. prisera sa vsak nedal a premenil malu Slnecnicu na morsku vilu . mala vila tolko plakala ze jej slzy zatopili celu krajinu do smutku- vsade bola tma a dazd. ako mala vila rastla jej slzy sa zvacsovali a svet bol coraz smutnejsi. ked uz boli jej slzy take velke ze ich zem nedokazala uniest vsimol si to princ Jas. rozhodol sa ze Slnecnicu vyslobodi a tak zacal ludom rozpravat rozpravky. rozpravky vyhnali zo srdca smutok malym i velkym, detom aj dospelym. jednoho dna sa do usi dostala rozpravka aj vodnikovi. Vodnik nechcel aby bol svet opat vesely a tak rozpravku zajal. ludia zacali opat posmutnievat. preslo niekolko rokov svetu bez rozpravok. vo svete chybala radost a detsky smiech. princ bol nestastny. vtedy si spomenul opat na slnecnicu, pri spomienke mu na ustach zaihral usmev. usmev ktory svetu uz prilis chybal. prisiel na to ako ju oslobodit. prisiel za vodnikom a vyrozpraval mu rozpravku o princezne Slnecnici, rozpravku ktora nemala koniec, vodnika rozpravka bez konca ho tak rozosmutila vtedy pochopil ze Slnecnicu musi prepustit. akonahle ju prepustil Slnecnica sa od radosti tak usmiala na cely svet ze mu v sekunde vratila vsetku radost, svetlo a jas
