Objav pasterizácie a rozšírenie sa tejto informácie prebiehal asi podobne ako všetky veľké objavy. Ľudia sa vystrašia pred hroziacou katastrofou zvanou „choroboplodné zárodky". V poslednej dobe sa čoraz viac ľudí sústreďuje na informácie o potravinách, ktoré si denne vkladáme do úst. Rôzne civilizačné choroby ako napríklad alergie, cukrovka, vysoký krvný tlak alebo rakovina narastajú na počte a čísla ľudí trpiacich rôznymi chorobami bijú na poplach nielen vedcom a lekárom, ale i „obyčajným" ľuďom, ktorí v snahe o zdravý život siahajú na rôzne čistiace procedúry, vitamínové doplnky alebo po BIO potravinách. Niekedy si všimneme všetkých potencionálnych nepriateľov nášho tela, ale možno len na veľmi obmedzenej úrovni.
Rovnako obmedzená môže byť aj naša vedomosť o potrebe pasterizácie a čo vlastne pasterizácia „zabíja".
Zahriatim mlieka na vyššiu teplotu (70-80 stupňov Celzia) sa zabijú všetky choroboplodné zárodky. Týmto sa ale mlieko značne znehodnotí a stratí tak svoju kvalitu. O kvalite mlieka z hľadiska výživných látok by nemala byť v tomto prípade ani zmienka.
Pri teplote vyššej ako 40 stupňov Celzia sa ničia v potravinách drahocenné enzýmy. Minerálne látky sa varením síce nemenia, ale po varení už v potravinách nie sú prítomné enzýmy, ktoré boli s minerálnymi látkami organicky prepojené a telo ich nemôže poriadne zužitkovať.
Pasterizácia teda nezabije iba choroboplodné zárodky...
V Škótsku prebiehali pokusy s pasterizovaným a nepasterizovaným mliekom. V jednej skupine bolo osem novorodených teliatok, ktorým sa podávalo nepasterizované mlieko a v druhej skupine bolo osem novorodených teliatok, ktorým sa podávalo pasterizované mlieko. V skupine, v ktorej sa teliatkam podávalo pasterizované mlieko, zomreli po mesiaci dve teľatá. Tretie sa zachránilo len preto, lebo sa prerušil pokus a štvrté zahynulo dva dni po skončení pokusu a ostatné boli zachránené prechodom na nepasterizované mlieko. V druhej skupine, v ktorej sa teľatám podávalo nepasterizované mlieko, boli zvieratá úplne zdravé.
Ale presuňme sa späť ku človeku. Argument s pokusom na zvieratách nemusí byť pre každého presvedčivý.
Z pokusov prebiehajúcich v Anglicku a v Amerike na rôznych univerzitách a v nemocniciach sú známe prípady detí, ktoré dostávali výlučne pasterizované mlieko. Trpeli nedostatkom vitamínu C, nedostatkom vápniku, poruchami trávenia a pod.
Pravdou je, že konzumáciou nepasterizovaného kozieho mlieka došlo na východnom Slovensku (Rožňava) v roku 1951 k ochoreniu viac ako 500 ľudí na kliešťovú encefalitídu. Práve v predchádzaní takýchto a mnoho ďalších chorôb, ktoré spôsobujú choroboplodné zárodky v nepasterizovanom mlieku, je pasterizácia veľkou výhodou.
Čo je teda pre naše zdravie prospešnejšie? Je dobré piť nepasterizované mlieko, lebo dodá nášmu telu omnoho viac prospešných a životu potrebných látok ako mlieko pasterizované. Ale je potrebné pripomenúť, že je nutné dbať na pôvod mlieka a potrpieť si na certifikovaných predajcov mlieka (mlieka z dvora alebo mliekomatov). Takéto mlieka sa testujú a možnosť nákazy je naozaj minimálna. Pre tých, ktorí stavajú na istote je pasterizácia určite lepšia voľba.
Ale nech sa už rozhodneme pre akékoľvek mlieko, určite by sme mali uprednostňovať plnotučné mlieka, pretože tie nie sú zbavené vitamínov rozpustných v tukoch.
