Lukáš Luk a jeho štýl písania ma nadchol už pri čítaní jeho prvej knižky : Príbehy Považského Sokolca. Vo svojej druhej knihe znova opisuje príbehy obyčajných ľudí – obvvateľov tejto neexistujúcej dediny, takže by sa Záhada Považského bula dala považovať za jej voľné pokračovania. Opäť stretneme Agnesu Riedlovú, ktorá sa pokúša čarami a s pomocou zázračného Bula vybieliť dcérinho ženícha z Afriky.
„Agnese Riedlovej sa prihodilo to najhoršie, čo sa len môže milujúcej matke v Považskom Sokolci stať: Všetci v dedine už vedia, že jej najmladšia dcéra Betka „dala černochovi. Samotná Agnesa je z toho psychicky na dne. Prečo sa práve jej dcéra takto zopsula? Je možné, že Betka sa pomiatla z toľkého čítania – svoje detstvo a ranú mladosť totiž strávila s nosom zaboreným v hrubých knihách. Ktovie čo tam všetko vyčítala. Úbohú Agnesu pri plnení materských povinností ani vo sne nenapadlo, že čítanie môže takto zhubne vplývať na jej dieťa. Všetci na Považí vedia, že keď sa v rodine vyskytne nejaký neduh, na ktorý moderné medikamenty nestačia, treba ísť k „babe“. Práve tento chýr priviedol nešťastnú Agnesu Riedlovú z Považského Sokolca až na priedomie chalupy známej vedomkyne.“
Ďalej vidíme Betu Máčalovú ako sa prebudí živá počas vlastného pohrebu, kedy ju už ukladajú s rakvou do zeme. Tento zážitok ju nesmierne poznačí a oslobodí, takže Beta Máčalová sa stane moderne mysliacou a veľmi progresívnom ženou.
„ V Považskom Sokolci by sa nepokoj a nervozita dali krájať nožom. V prvé dni po divnom oživnutí Bety Máčalovej vládol v obci strach. Veď si len predstavte – stará nešťastnica vyhlásila, že prežitá trauma v nej naštartovala silnú túžbu objavovať krásy života. Chce cestovať, študovať jazyky, stretávať sa s ľuďmi a spoznávať iné kultúry. Okrem iného plánuje absolvovať prelet ponad južné Francúzsko, čo obyvateľov Považského Sokolca nenechalo na pochybách, že Beta načisto prišla o rozum.“
Znovu stretneme aj postavu Stana Lipára, ktorý sa rozhodol venovať novej životnej filozofii zameranej na dosiahnutí spokojnosti a ktorého žena sa rozhodla chudnúť, čím mu privodila skoro infarkt.
„Zdá sa, že Magdaléna to s chudnutím myslí naozaj vážne. Každé ráno sa terigá navlečená v lesklom úbore po hradskej a beží, ale čoskoro nestačí s dychom . Keď ju obehne Štefan Zelenka na svojich ľahkých nohách, upadne bežkyňa do ťažkej depresie. Raz sa tiež vrátila celá užialená a povedala Stanovi, že sa načisto zmárni, ak sa jej nepodarí schudnúť. Potom sa odvliekla do garáže, kde mala rozložené cvičebné náradie na formovanie postavy. Krátko po tom, ako Magdaléna za sebou zatvorila dvere, ozval sa z garáže výstrel. Stano odhodil noviny a upaľoval do garáže. Našiel ju ležať doluznak na roztrhaných franforcoch veľkej gumenej lopty. “Chcela som si iba zacvičiť na fit lopte,“zavzlykala jeho žena.“
Záhada Považského bula je plná bizarných postavičiek a neuveriteľných, miestami až surreálnych epizód. Vďaka pestrej škále postáv a ich charakterových zvláštností sa Lukášovi Lukovi darí ukázať, že vonkajšia zmena alebo jej predstieranie nedokáže prekryť neochotu ľudí zmeniť svoje zaužívané názory a postoje.
Záhada Považského bula je pretkaná absurdným humorom, ale aj presnou a dobre mierenou kritikou ľudskej obmedzenosti a predsudkov. Miestami sa človek musí smiať, miestami vás šokuje autorova invenčnosť a prvky magického realizmu, ktoré sa v príbehoch neraz objavia a dej „woodyallenovsky“ vypointujú úplne iným smerom, než aký by ste očakávali.
A tak ako aj v prvej knihe práve prekvapivé a nečakané pointy patria k najsilnejším miestam knihy a robia zo Záhady Považského bula príjemný a miestami až magický zážitok.
www.gretafabry.sk
