Celý život čakám

Celý život čakám na krízu. Určite raz príde. Majú ju všetci. Mama mi hovorieva: - len blázon čaká iba dobré. Aj dnes idem domov trochu neskôr. Vidím v Romanových očiach otázky a neistotu. Netuší, že sa zatiaľ nemusí báť.

Písmo: A- | A+

 A ja nič nepoviem. Nechávam si to na neskôr. Na náročné časy, ktoré nás privalia. Náš rozvod bude ťažký a smutný. Zvládneme ho. Tak ako všetko doteraz. Keď sa narodil malý, boli sme celkom stratení. Vzdychala som na pôrodnej sále a pripadala si ako bezbranné zviera, ktorému dávali pocítiť, že je na pomoc odkázané. Ten čas by som už nechcela vrátiť. Ležala som tam s roztiahnutými nohami a prepadávala sa od ich hanby.

„Ako sa ty môžeš hanbiť za nich?“ nechápal Roman.

„Neviem, mám to odjakživa. Ako chorobu. Ľudia majú cukrovku, ekzém, alergiu a ja mám hanbu. Ktokoľvek v mojom okolí sa zachová ako kretén a ja sa zaňho hanbím“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Som už z toho unavená. Začínam si dávať veľký pozor, kto sa vyskytuje v mojej blízkosti. Ale niekedy sa to nedá ovplyvniť. Napríklad vtedy v pôrodnici.

„Ako sa nám darí, mamička“? Spýtal sa primár a ani sa na mňa nepozrel, nečakal na odpoveď, hľadel do karty, počúval sestry, ako na páse, nemáme sa kedy zastaviť. A potom mamička z vedľajšej postele chcela vyskočiť z okna a potom sestrička niesla novorodeňa akoby to bola športová taška značky Nike. Jeho hlavička bola tak blízko pri zemi, skoro ňou šúchala o dlážku. A ja som stála pri stene, neschopná slova ani pohybu a pozerala som na to dieťa, na jeho tvár a želala som si vyrobiť tam obrovskú hysterickú scénu, všetko im to vykričať, aby sa už konečne začal hanbiť niekto iný.

SkryťVypnúť reklamu

Lenže ja nie som hysterka.

A tak som sa ťahala popri stene s roztiahnutými rukami ako vyčerpaný netopier a hľadala ten debilný smradľavý hajzeľ, na ktorý musím ísť sedem -krát za deň a ktorý predo mnou cúval až na koniec holej chodby, na ktorej nie je ani jedna stolička. Čo by im to spravilo - dať tam jednu hlúpu stoličku.

SkryťVypnúť reklamu

 A potom úľava, keď sa ten film s názvom pôrodnica skončí a ja idem konečne s malým domov. Vtedy som netušila, že sa začína iný, oveľa ťažší film a ja v ňom už nehrám hlavnú rolu. Som iba komparz, hviezdou je Jakub, ktorý sa teraz tvári že „Mami, nebuď trápna“, keď chcem, aby si dal rolák, vonku je mínus dvadsať a on sa poriadne ani neoblečie, lebo chce byť cool. Alebo mi povie: „Ty ma nemáš rada, keď ma nechceš pustiť tam a tam a dovoliť to a to“ a ja stále vytyčujem mantinely a staviam zátarasy, aby sa nepopálil, nedoráňal, nedodrúzgal. A neskôr tie mantinely zas posúvam, aby mohol dýchať.

SkryťVypnúť reklamu

A potom sa bojím.

Rozmýšľam, aká budem, čo vydržím, či sa zlomím. Mám dokonalú prípravu.

Nakoniec sa vidím stáť: neschopná slova ani pohybu s roztiahnutými rukami ako vyčerpaný netopier.

Lenka Fábryová

Lenka Fábryová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada píšem. Príbehy, poviedky, úvahy, recenzie. Publikujem aj na www.gretafabry.sk, na instagrame, FBa na youtoube kanáli : Audiopríbehy Gréty Fábryovej.Práve mi vychádza kniha DO NEBA MA NEVEZMÚ Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

215 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Martin Bača

Martin Bača

100 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INEKO

INEKO

119 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu