Pani na mňa prekvapene pozrela. Neviem, čo ešte chcela povedať, pretože som práve nastúpila do autobusu.
V polovici mája sa v našom meste vždy koná Noc literatúry. Plagáty visia všade už celé týždne. Minulý rok prišla na podujatie len hŕstka miestnych nadšencov, ľudia z Popradského literárneho klubu, známi a priatelia usporiadateľov.
Tento rok to bolo inak. Pozvanie na podujatie prijali bratislavská herečka Zuzana Vačková a popradskí herci Michal Novák a Dušan Kubáň. Väčšinu publika tvorili mladí ľudia. Hladní po informáciách, zvedaví, veselí. Tešili sa, ak na záver podujatia vyhrali knihu, ktorá len teraz prichádza na pulty kníhkupectiev.
Herci precítene a zaujímavo čítali rôzne úryvky rôznych autorov - čítala sa Tavaresova Štvrť, Judáš od Amosa Oza ale aj slovenský autor Ondrej Štefánik a krátky príbeh z jeho oceňovanej knihy Som Paula. Práva vďaka profesionálnemu prejavu čítajúcich hostí, sa predstavené úryvky stretli s veľkým záujmom. Každému z návštevníkov sa páčil iný autor, počas presunu zo stanoviska na stanovisko, si navzájom porovnávali dojmy, hádali sa, polemizovali, preli sa, či kvalitnejšie píše spisovateľ z Izraela, Slovenska alebo z Portugalska.
Mala som pocit, že je jedno, koľko máte rokov, je jedno, či máte radi sci -fi, romantiku alebo detektívky. Hlad po príbehoch je v nás všetkých. Drieme v nás ako had, ktorý skočí po koristi, ak je naporúdzi. Kniha, film,internet, youtoube alebo sociálne siete....príbehy k nám presakujú zovšadiaľ, stačí byť na príjme a vybrať si. Príbehy ukryté v knihách sú ako dezert po obede. Urobia nám dobre.
