Janka a Martinu zavraždili. Nikto nevie presne kedy, ale je isté, že mŕtvi ležali vo svojom dome až do nedele. Keď ich našli, muselo byť všetkým, ktorí boli na mieste činu, zle. Zle od žalúdka, možno niektorým aj ťažko na srdci. A tento pocit sa ako smutný závan rozbehol po celom celučkom Slovensku. Nazrel do každého kúta, našiel aj tých najcynickejších, pretože toto už nemôže byť nikomu jedno.
A tak sme sa nahnevali a vyšli do ulíc. Lebo toto sa nesmie a nemôže diať. V našej krajine žijú múdri, poctiví, čestní a pracovití ľudia. Nechcú nič iné, len pokojne a spokojne žiť. A chcú byť hrdí na svoje Slovensko. Na svoj domov.
A potom sme videli v priamom prenose ako sa tí, ktorí majú moc v rukách, tvárili, že to oni nie sú zodpovední, že to oni nepaktovali s mafiou, že všetko to bola len náhoda, že súdy, prokuratúra a polícia nie sú ovplyvňované a že všetko sa predsa spravodlivo vyšetrí tak ako Hedviga Malinová a Ernest Valko.
V nemom úžase sme sledovali zúfalstvo a strach premiéra, jeho sebavedomú demonštráciu sily a agresivity vo chvíli, keď mal byť pokorný a ospravedlniť sa. Videli sme ďalšiu vládnu stranu, ktorá minulý rok pre akúsi hlúposť vypovedala koaličnú zmluvu a ktorá teraz, v takejto vážnej chvíli ako prázdna atrapa vyčkávala a vyčkávala neschopná slova, činu, pohybu ani myšlienky.A nakoniec sme videli Most. Most, ktorý mohol urobiť správnu vec, mohol sa zachovať konečne aspoň trochu čestne, ale akoby v poslednej chvíli si povedal, že bude hrať na istotu, na teplé vysedené miestečká, na istotu plynúcich eurofondov a tajných provízií, na istotu ďalších dvoch rokov.
Na toto už treba veľmi silný žalúdok. Pán Šebej a pani Žitňanská evidentne na toto už žalúdok nemali.
Hnilobný zápach sa šíri z úradu vlády. Rozkladáte sa zvnútra. Toto sa nebude dať vyvetrať.
Ani frázy o stabilite a zabránení chaosu toto nezakryjú.
Nájde sa v parlamente ešte pár statočných ľudí, ktorí dôveru tejto „novej vláde“ nevyslovia? Uvedomujete si, že aj vaše deti a vnúčatá budú v tejto krajine žiť? A že aj im raz možno niekto vysvetlí, ako ste sa práve vy v tomto momente zachovali? Žiadna anonymita, všetci presne vieme, ktorých 79 ľudí rozhodlo. Poznáme presné mená a tváre. Ako budete chodiť po našich uliciach, ako sa budete môcť usmievať a zhovárať, keď ste sa nechali kúpiť, oklamať, obalamutiť, umlčať, zblbnúť ? A ten zápach! Necítite ten strašný zápach? Veci zašli priveľmi ďaleko! Skutočne to necítite?
Je možné, aby zo 79 ľudí nemalo aspoň pár svedomie, česť, chrbtovú kosť alebo aspoň srdce a rozum na pravom mieste?
Rudyard Kipling : Ak
Ak jasnú myseľ nestratíš
keď všetci navôkol-blázniac
obvinia ťa v zlosti.
V nevere iných dokážeš si veriť
No zvážiš aj iných pochybnosti.
Ak zvládzeš čakať, neznaviac sa pritom.
Lžou neodpovieš, ak ťa oklamali.
Nenávisť nesplatíš tým citom,
No nebudeš sa cítiť dokonalý.
Ak dokážeš sniť. Nedať však snom vládu,
Myslieť, no dumy neurobiť cieľom,
Do očí pozrieť víťazstvu i pádu
a rovnaký byť k tým dvom nepriateľom.
Ak zvládzeš počuť nožmi pokrivené
v nástrahu bláznom priame svoje slová
Ak z ruín vecí, čo žil si iba pre ne,
zodratou dlaňou tvoriť začneš znova.
Ak dokážeš dať výhry na hromádku
a staviť všetko na jeden ťah kariet
prehrať. a začať znova od začiatku
a slova o tej prehre neprevravieť.
Ak dokážeš dať povel srdcu, svalom,
nech slúžia ďalej, aj keď odumreli,
kráčať, keď nič už v tebe nezostalo,
len vôľa, ktorá vydržať im velí.
Ak udržíš si hrdosť, vraviac k davu,
prostotu zasa, kráľmi obklopený,
ak nezohne ti hnev či priazeň hlavu,
ak napriek úcte nik ťa neprecení
Ak vtesnáš pritom do minúty prísnej,
šesťdesiat sekúnd behu z celej sily,
tvojou sa stane zem i poklady z nej
A bude z teba človek. Syn môj milý.
