kde bolo, tam bolo, uprostred Európy sa rozprestierala malá, krásna krajina.
Piesok sa tam nelial, a voda sa nesypala, ale aj tak bola svojim spôsobom zázračná, a diali sa v nej čudné veci.Ludia v tejto krajine boli veľmi zvláštni. Hoci mali moc zvoliť si za svojich vládcov kohokoľvek zo širokej ponuky kandidátov na vládcu krajiny, zvolili si opäť bývalého vládcu, ktorý už predtým tú krásnu krajinu, a jej ľudí ničil, a preslávil sa mnohými nečestnými činmi .
Ale bol výborný rečník, a ľuďom sľúbil možné aj nemožné, len aby ho znovu zvolili.
Ľudia jeho sľubom päť uverili. Akonáhle vládca získal moc, po ktorej túžil, z nevysvetliteľných príčin stratil pamäť, a zabudol na všetko, čo ľuďom sľúbil. Do vládnej komnaty si ku sebe privolal na pomoc s vládnutím svojho dávneho najlepšieho žiaka, ktorý síce ľuďom hovoril, že jeho učiteľ je zlý a nechce s ním spoločne vládnuť, ale aj on náhle stratil pamäť. Aby sa im lepšie vládlo, prizvali si do tretice najväčšieho hrdého krajana. A potom sa v krajine začali diať zázraky.
Vládcovia zistili, že by ich mohla dobehnúť ich nemilá minulosť, a rozhodli sa preto zmeniť zákony krajiny tak, aby ich vládnutie nemohol nikto ohroziť. Ľudia v krajine síce stále kupovali drahé jedlo, ešte drahšie svetlo a teplo vo svojich príbytkov, ale to vvládcovia a ich pomocníci neriešili. Namiesto toho, sa rozhodli tých smutných ľudí aspoň rozveseliť, a nebolo dňa , aby nevyviedli nejaký fičúrsky kúsok. Raz jeden z vládcov, svojou divokou jazdou na kočiari nabúral do semaforu. To bola sice sranda, ale najsmiešnejšie bolo, že pandúri ho navštívili až po pätnástich hodinách, a nikto ho za divokú jazdu nepotrestal.
Inokedy zase pomocníčka vládcov, ktorej jedinou prednosťou boli iba jej zlaté vlasy, s odporom škaredo pomenovala veľkú skupinu krajanov, a rozhodla o tom, že vládcovia im nebudú pomáhať, a medzitým písala iným krajinám smiešne listy. Ale najsmiešnejšie bolo jej rozhodnutie spolupracovať s krajinou, ktorá vojensky napadla susednú krajinu. Ďalšia pomocníčka, tentoraz hnedovláska, ale tiež bez iných predností zas vybrala nedonoseného novorodenca z inkubátora,len preto, aby sa s ním odfotila, čo vlastne nebolo ani smiešne, ani to nijako nezlepší tragický stav zdravotníctva v krajine, ale zato ohrozila zdravie dieťaťa. Najväčší, a zároveň najsmutnejší vtip urobil sám najvyšší vládca, ktorý napriek všetkým správam zo sveta, o tom, ako v susednej krajine kvôli vojne umierajú tisíce ľudí, vyhlásil, že v susednej krajine vôbec vojna nie je, a deň potom sa stretol s vládcom susednej krajiny, aby mu ponúkol pomoc.
No povedzte, nie je to komické?
Ale to nie je všetko. Krajania sa začali vo veľkom proti rozhodnutiam vládcov búriť. Žiadali odstúpenie pomocníčky, ktorá robila krajine iba hanbu, ale tá im odkázala, že neodstúpi, ba naopak, žiada, aby pandúri vzbúrencov potrestali. Ulice sa každý týždeň plnili nespokojnými krajanmi, ale
Vládcovia, na ich vzburu nereagujú. No, aby ukázali svojim poddaným, ako im záleží na ich dobre, vymenovali svojho sedemnásteho pomocníka, ktorý bude dávať pozor na to, aby poddaní mohli viac športovať, a sľúbili skrátenie práce o jeden deň.
Uvidíme o pár dní, ako sa rozhodne ľudí zabávať tento nový pomocník vládcov.Aby toho nebolo málo v krajine sa blížili voľby najvyššieho panovníka. O tento post sa rozhodli bojovať rôzne osobnosti krajiny, medzi nimi aj bývalý sudca, čo vyvoláva smiech, pretože podľa neho, on už vyhral tie voľby minulé, a napriek tomu je presvedčený, že vyhrá aj tieto, ďalším je vládca najväčší krajan, a nechýba ani vládca žiak najvyššieho vládcu, ktorého pre jeho roztomilý vzhľad obdivujú všetky poddané krajanky nad 60 rokov, ako vlastného syna, a ako vlastnému synovi mu preto odpúšťajú aj rôzne lotroviny, ktoré narobil, aj to, že klame v tom, že je kandidát poddaných krajanov a nie najvyššieho vládcu, svojho učiteľa.
Táto rozprávka nemá koniec. Ale čo poviete, nie je zázračná tá krajina, kde je možné všetko?
